Chemkostav končí s podporou ženskej hádzanej

V posledných dňoch či týždňoch môžeme sledovať napäté vzťahy medzi mestom Michalovce a jeho najúspešnejším športovým klubom Iuventou Michalovce. Všetko to začalo otvoreným listom primátorovi mesta Viliamovi Zahorčákovi na stránke klubu. Primátor odpovedal rovnakou mincou. My sme vyspovedali zástupcu generálneho partnera Iuventy Michalovce. Generálny riaditeľ firmy Chemkostav Tibor Mačuga nám vysvetlil dôvody, ktoré viedli klub k otvorenému listu, ale na rad prišli aj ďalšie témy.

Pán Mačuga, pri hádzanej ste so spoločnosťou Chemkostav už viac ako pätnásť rokov. Prečo ste sa rozhodli podporovať práve Iuventu?

„Situácia bola taká, že vtedajší primátor pán Bobík prišiel za mnou s otázkou, či by sme nechceli v meste podporovať šport. Jeho predstava totiž bola taká, že každá väčšia firma si zoberie pod patronát šport, či športový klub. Keďže sme vtedy my „chemkostaváci“ chodili do starej haly zahrať si futbal, vnímal som, že je tu ženská hádzaná. Nakoniec sme sa rozhodli, že pomôžeme práve im. Tak vznikla naša prvá dohoda. Najskôr sme spolupracovali so Zekonom, ktorý potom skončil. Iniciatíva teda prišla zo strany samosprávy, nie od nás.“

Ako to vtedy fungovalo a ako to funguje teraz?

„Klub fungoval ako občianske združenie, ktorého členom boli hráčky, realizačný tím a ľudia, ktorí sa podieľali na chode klubu. Tak to išlo ďalšie roky, až sme prišli do obdobia, kedy sme začali byť platcami DPH. Vtedy sme sa rozhodli založiť spoločnosť s.r.o., ktorá funguje popri občianskom združení. Štatutári sa postupne menili. Ťažko teda hovoriť o tom, že Iuventa je privátny klub. Nad tým celým je správna rada a na základe jej rozhodnutia konajú konatelia. Dostanú od nej mandát. Členom správnej rady sa môže stať ktokoľvek, kto sa rozhodne finančne podporovať klub. Rozhodne to nie je iba o tom, že slovo má iba spoločnosť Chemkostav. Rozhodujú všetci členovia správnej rady. Na jej čele stojí prezident klubu, ktorý je zástupcom mesta.“

Koľko vás už ako firmu stála hádzaná?

„To sú milióny! Hala nás stala šesť miliónov eur. A čo sa týka hádzanej, je to okolo 350 000 za sezónu. V tom nie sú započítane náklady na prevádzku haly.“

Viacerým padá na jazyk to, že práve spoločnosť Chemkostav je majiteľom klubu. Je to tak?

„Nie je! Dávame najviac peňazí, tak je samozrejmé, že chceme kontrolovať výdaje. My to môžeme dokázať aj tým, že sa uzavrie sezóna a povieme si koniec, nech to ťahá niekto iný. To som vtedy povedal aj pánovi Bobíkovi, že pokiaľ sa nám bude dariť, hádzanú budeme podporovať. Pokiaľ nie, nech to prevezme niekto iný. Ja stále tvrdím, že šport patrí mestu a regiónu. My si to nemôžeme kúpiť, ani sprivatizovať.“

Iuventa je najúspešnejší klub v Michalovciach. Vstupovali ste do klubu s tým, že to takto bude?

„Ja som maximalista a samozrejme, chceli sme byť úspešní. Kto nechce vyhrávať? Postupnými krokmi sme sa dopracovali do štádia, že momentálne je tu super fungujúci klub. Spolu s vytvorením RCH sa dostávame dopredu a dostávame dopredu aj samotnú hádzanú. Na zbieranie ovocia si ale treba ešte počkať. Musíme byť trpezliví. Ja verím, že za štyri či päť rokov budeme mať len svoje hráčky. My sme už vyhrali všetko, čo sa na našej úrovni dalo. Teraz je naším cieľom dodávať čo najviac hráčok do reprezentácie a v klube mať len hráčky zo Slovenska. Keď to ale bude len na nás a budeme pasovaní do úrovne, že je to privátne, tak … Mňa osobne to len znechucuje do ďalšej práce.“

Momentálne súperíte o dvanásty slovenský titul, na svojom konte už máte deväť titulov v MOL lige a desať víťazstiev v Slovenskom pohári. Ani tieto trofeje vás nemotivujú do ďalšej roboty?

„Opäť sa opýtam, kto by nemal radosť z víťazstiev? Nám ale momentálne chýba chuť. Keď sa hovorí, že šport by mal byť férový, férovo by sa malo správať aj mesto. Beriem, že futbal a hokej sú top športy, no nemôže byť dvojaký meter pri rozdeľovaní peňazí. Nemôžem súhlasiť so slovami, že závidíme futbalu a hokeju. Nie je to pravda, ja im prajem. Ale keď pridávajú ostatným, tak Iuvente by mohli aspoň dorovnať náklady, ktoré má na mládež.“

Plynule prechádzame do druhej fázy rozhovoru. V posledných dňoch či už týždňoch sa začalo s písaním otvorených listov. Vy ste ho poslali primátorovi mesta, ten vám podobnou formou odpovedal. Začnime halou. Ako to vlastne je s ňou?

„Keď sme vstupovali do hádzanej, stará hala nezodpovedala tým parametrom, ktorým by mala. Povedzme si pravdu, vtedy nebola vyhovujúca ani Mestská hala, takže sme museli hľadať riešenie. Keďže mesto v tom období nemalo prostriedky na investovanie, rozhodli sme sa to zobrať na seba. Starú halu sme síce dostali za jednu korunu, no za pozemok sme zaplatili trhovú cenu. Ďalej sme mali náklady na zbúranie starej haly a vývoz, a samozrejme na postavenie budovy. To bol náš prínos do hádzanej a určite aj do skultúrnenia mesta. Preto nemám rád, keď niekto hovorí, že tu máme svoj biznis. Chemkostav aréna je reprezentatívnou halou mesta. Konajú sa tu koncerty, ples mesta a ďalšie akcie. My z toho biznis určite nemáme. Mesto stlačilo cenu nájmov na také minimum, že sa to ani nedá. Hala je pre nás iba nákladom.“

Čo viedlo klub k napísaniu otvoreného listu?

„Hendikep, ktorý máme oproti futbalu a hokeju. Je na škodu, že jedným sa z peňazí pridá a niekto ostane na tom istom. Pýtame sa, akým kľúčom sa to rozdeľuje? Primátor Iuvente už pred piatimi rokmi sľúbil, že jej pridá a dorovná výdavky na mládež. Nič sa ale nestalo. Teraz, keď počúvam, že pridávajú hokeju, tak vás to určite zamrzí. Naším zámerom je, aby nám mesto pomohlo s prevádzkovými nákladmi na halu, aby proste niečo prebralo na seba, tak ako na zimnom či futbalovom štadióne.“  

Ako vnímate odpoveď primátora?

„Nechcem to komentovať.“

 Spomínate neférovosť. V čom?

„V rozdeľovaní finančných prostriedkov pre kluby! Nemám problém, že viac peňazí ide do hokeja. Ale prečo nepridajú finančné prostriedky aj Iuvente, tak ako to sľúbil primátor pred piatimi rokmi? Mrzí ma, keď sme dostávali medaile za víťazstvo v MOL lige neprišiel nikto z mesta, ani zo zväzu. Je to hanba.“

Sú také listy šťastným riešením. Nebolo potrebné skôr komunikovať?

„A je šťastným riešením, že sa z televízie dozvedáme, že hokeju sa chystajú navýšiť peniaze? Iniciatíva na rozhovor by mala byť na druhej strane. My sa tomu nebránime. Pýtame sa, má zmysel robiť hádzanú? Teraz to hovorím otvorene, 30. júna spoločnosť Chemkostav končí ako generálny partner. Klub môže fungovať ďalej, naša spoločnosť ale ide preč. Nebránime sa ešte rokovaniu. Iniciátorom ale musí byť samospráva.“