História

Prehľad najlepších výsledkov klubu

Výsledok Počet V sezónach
Majster SR 11 2002/03, 2005/06, 2006/07, 2010/11, 2011/12, 2012/13, 2013/14, 2014/15, 2015/16, 2016/17, 2017/18
 Striebro 3 2004/05, 2008/09, 2009/10
 Bronz 1 2003/04
 Víťaz WHIL 8 2004/05, 2005/06, 2006/07, 2008/09, 2013/14, 2014/15, 2015/16, 2016/17
 Víťaz Slovenského pohára 9 2002/03, 2007/08, 2010/11, 2012/13, 2013/14, 2014/15, 2015/16, 2016/17, 2017/18
Česko-slovenský triple (víťaz WHIL, majster SR, víťaz Slovenského pohára 4 2013/14, 2014/15, 2015/16, 2016/2017
 Osemfinalista EP 5 2006/07 (P-EHF), 2007/08 (P-EHF), 2008/09 (PVP),
2013/14 (P-EHF), 2015/16 (P-EHF)

Od TJ Odeva k IUVENTE

V roku 1971, t. j. v čase keď michalovská mužská hádzaná patrila medzi absolútnu slovenskú špičku (vo federálnej 1.lige 1970 / 71 medzi jej 12 účastníkmi boli iba dvaja slovenskí zástupcovia Prešov a Michalovce) a michalovský mužský futbal úspešne reprezentoval svoje mesto aj celý región v druhej celoštátnej federálnej lige, niekoľko športových nadšencov, predovšetkým z radov zamestnancov Odevných závodov kapitána Nálepku sa rozhodlo založiť športový klub aj pre nežnejšiu polovičku pohybovo nadanej a športovo založenej populácie. Predovšetkým zásluhou dnes už bohužiaľ nebohého Tomáša Jakubču začal v centre Zemplína vyvíjať svoju činnosť ženský futbalový oddiel TJ ODEVA MICHALOVCE.

Po piatich rokoch jeho existencie v roku 1976 sa v tomto športovom klube začala hrávať aj hádzaná. Zásluhu na zrode nového ženského oddielu na hádzanárskej mape Slovenska mal popri Tomášovi Jakubčovi aj Pavol Štochl, ktorý nás navždy opustil len niekoľko málo dní pred vznikom historického titulu v roku 2003 a ktorého syn Richard je v súčasnosti brankárom slovenskej mužskej reprezentácie. Boli tu však aj ďalší nadšenci, napr. bývalý ligový hráč michalovskej mužskej hádzanej Teodor Šimonič, ktorý v klube ako funkcionár dodnes aktívne pôsobí. Veľa pre klub urobil mimo svojej trénerskej činnosti aj Štefan Rapáč. Aj vďaka týmto a mnohým ďalším dobrovoľným športovým nadšencom je michalovská ženská hádzaná dnes tam kde je.

Celok TJ Odeva, ktorý v sezóne 1978/79 obsadil v krajských majstrovstvách druhé miesto:

Hore zľava: Magda Kardošová (dnes Cibereová), Cichá, Servistová (kapitánka družstva), Adamová, Kožičová, Bérešová, Zajacová, tréner Cifranič. Dole zľava: Džavanová, Záhorská, Valéria  Cibereová (tragicky zahynula v roku 1980), Gamecová, Anna Kardošová. Na snímke chýbajú: Mancošová, Tirpáková a Tomašuľová.

V druhej polovici rokov sedemdesiatych v krajskej súťaži okrem ODEVY hrával aj druhý michalovský oddiel TJ MEZ, ktorý neskôr zanikol.

Nová éra ženskej hádzanej v TJ ODEVA začala v rokoch osemdesiatych a pokračovala v nasledujúcom desaťročí. K družstvu prišiel tréner Štefan Rapáč a v roku 1993 ho prvýkrát v histórií doviedol do najvyššej súťaže. Položil tak základy nového mimoriadne úspešného obdobia v histórií michalovskej ženskej hádzanej:

1992/93: pod vedením Štefana Rapáča a názvom ŠK ZEKON historický postup do najvyššej súťaže – novoutvorenej 1. slovenskej ligy

1993/94 – 1996/97: štyri roky pôsobenia v najvyššej súťaži, v tom čase zmena názvu klubu: ŠK ZEKON-NAFTA

1996/97: zostup z 12-člennej 1.ligy ,,vďaka“ jej transformácií na 8-člennú extraligu

1997/98: po vysokej prehre 27:17 (11:9) v prvom zápase baráže na palubovke Prešova a ešte výraznejšom víťazstve 27:13 (13:7) v domácej odvete pod vedením Júliusa Harbuľáka st. opätovný postup do najvyššej súťaže – extraligy

1999/00: návrat k pôvodnému názvu: ŠK ZEKON

2000/01:

  • 4.miesto v konečnom poradí po play-off – prvýkrát v histórií medzi najlepšou slovenskou štvorkou (tréner Štefan Rapáč)
  • mladšie dorastenky pod vedením Michala Lukačína získavajú svoj prvý titul majstra Slovenska

2001/02:

  • podpis zmluvy s novým generálnym sponzorom PSJ-Chemkostav a.s. a zmena názvu na
    ŠK ZEKON PSJ-CHEMKOSTAV MICHALOVCE
  • 5. miesto v konečnom poradí extraligy znamenajúce postup do novovznikajúcej spoločnej česko-slovensko-rakúskej WHIL (tréner Michal Lukačin)
  • postup do finále Slovenského pohára, v ktorom sme v Šali podľahli domácemu majstrovskému celku

2002/03:

  • – pod vedením Michala Lukačina vďaka finálovým víťazstvam nad Šaľou doma 31:24 a v Šali 26:24 po predĺžení historický úspech: TITUL MAJSTRA SLOVENSKA
  • – v záverečnom turnaji Slovenského pohára na domácej palubovke finálové víťazstvo nad Šaľou 26:25 znamenalo okrem zisku druhej najhodnotnejšej domácej trofeje aj cenné double
  • – do tretice nám radosť urobili aj staršie dorastenky, ktoré v tejto kategórií získali pre náš klub prvý titul majstra Slovenska (pre prevažnú väčšinu hráčok to bol už ich druhý titul, keďže prvý získali v roku 2001 v kategórií mladších doriek)

Počnúc sezónou 2003/2004 nový názov:

 

2003/04: (tréner Michal Lukačín)

  • vo WHIL konečné 4. miesto, znamenajúce 3. pozíciu pre vstup do slovenského play-off;
  • bronz v rámci play-off SR: v semifinále prehra s nováčikom ŠKP Banská Bystrica 0:2 na zápasy a v boji o bronz víťazsztvo nad Partizánskym 2:0 na zápasy
  • v záverečnom turnaji Slovenského pohára v Šali semifinálová prehra s domácim Duslom 22:34;
  • historicky prvá účasť v Lige majstrov; v prvom predkole súperom Rapid Bukurešť, po remíze 30:30 doma prehra v Rumunsku 23:33 a „prestup“ do Pohára EHF;
  • v Pohári EHF v po vyradení holandského Van der Voort Quintus sme v 3. kole nestačili na nemecký Buxtehuder SV.

2004/05: (tréner Dušan Daniš)

  • historické premiérové prvenstvo Iuventy vo WHIL;
  • striebro v rámci play-off SR: v semifinále play-off víťazstvo nad Partizánskym 3:1 na zápasy, vo finále prehra so Šaľou 0:3 na zápasy;
  • v Pohári EHF v 2. kole postup cez favorizovaný španielsky ID Itxaco Estalla-Navarra, v 3. kole v slovenskom derby nás tesne vyradilo Duslo Šaľa;
  • v záverečnom turnaji Slovenského pohára na domácej pôde v hale Iuventy semifinálová prehra so Šaľou 26:30.

2005/06: (tréner Dušan Daniš)

  • po obhajobe pvenstva vo WHIL konečne druhý titul majstra SR; bialncia vo WHIL 20 víťazstiev a 2 prehry; v play-off dvakrát víťazstvo 3:0 na zápasy: v semifinále nad ŠKP Bratislava a vo finále nad obhajcom titulu Duslom Šaľa;
  • v Európe účasť v Pohári EHF – s nórskym Nordstrand Oslo po dohode súperov sa obidva zápasy hrali v Michalovciach: Iuventa – Nordstarnd 27:33 a 18:17, do 3. kola postúpili Nórky;
  • v záverečnom turnaji Slovenského pohára v Banskej Bystrici finálová tesná prehra 26:27 (13:13) so Šaľou.

2006/07: (tréner Dušan Daniš) – svojím spôsobom výnimočná sezóna:

  • vo WHIL tretie prvenstvo v rade; prvých 20 zápasov bez straty bodu, prvú prehru sme zaknihovali v predposlednom 21. kole v Prahe so Slaviou, druhú nám v záverečnom kole pripravi na našej palubovke Olomouc;
  • v play-off kópia predchádzajúcej sezóny: v semifinále a vo finále zhodné víťazstva v sériach proti ŠKP Bratislava a Šali 3:0 na zápasy znamenajúce tretí titul majstra SR;
  • v Lige majstrov po vyradení švédskeho IK Sävehof v 1. predkole (prehra 27:28 vonku a víťazstvo 34:31 doma) nám v 2. predkole tesne unikol postup do skupinovej fázy; po domácej prehre s Dinamom Volgograd 31:33 sme v odvete v Rusku viedli v 2. polčase už o 4 góly; krátko pred koncom to ešte bolo 24:22 v náš prospech, na postup sme však potrebovali streliť ešte 1 gól; mali sme loptu vo svojej moci, o ktorú sme však prišli a Rusky svoj postup poistili znížením na konečných 23:24; mali sme blízko k tomu, aby sme sa stali jedným z mála, ak nie jediným účastníkom skupinovej fázy LM bez čo len jedinej legionárky (v tom čase káder Iuventy tvorili výlučne hráčky zo Slovenska);
  • po vyradení v LM sme „zostúpili“ do Pohára EHF, kde sme v 3. kole vyradili slovnský ŽRK Mercator Tenzor Ptuj a postúpili tak prvýkrát v histórii do europohárového osemfinále; v ňom sme nestačili na španielsky Orsán Elda Prestigio;
  • neúspechom pre nás bol Slovenský pohár; v semifinále v Šali sme podľahli Banskej Bystrici 22:28.

2007/08: (tréner Dušan Daniš)

  • po zlatom hattricku vo WHIL tentoraz druhé miesto, prvenstvo získala Šaľa;
  • v play-off sme v semifinále nestačili na ŠKP Bratislava (4. vo WHIL); po úvodnom domácom víťazstve nasledovala tri prehry: prvá doma, ďalšie dve vonku; v boji o 3. miesto sme podľahli Trenčínu 2:3 na zápasy, pričom v rozhodujúcom dueli na domácej pôde sme nedokázali využiť ani vedenie 16:9 v úvode druhého polčasu;
  • Liga majstrov sa hrala prvý raz novým systémom, Iuventa bola nasadená priamo do 2. predkola; našimi súpermi v skupine, z ktorej do hlavnej fázy postupoval iba víťaz, boli francúzsky Metz, islandský Stjarnan a domáci  Győr (Maďarsko); zvíťazili sme len v jedinom stretnutí nad Stjarnanom, zostávajúce dva sme prehrali a obsadili 3. miesto; pokračovali sme v Pohári EHF, prekvapujúco ľahko sme si poradili s nórskym HK Levanger (doma výhra 36:28, vonku 28:26), ale v osemfinále sme druhýkrát vo svojej európskej pohárovej histórii nestačili na ruské Dinamo Volgograd (v Rusku prehra 20:29, doma výhra 31:27);
  • v záverečnom turnaji Slovenského pohára na domácej pôde sme získali svoj druhý triumf v tejto súťaži; v semfinále sme porazili Trenčín 34:28 a vo finále Šaľu 32:27.

2008/09: (tréner Michal Lukačín; vo februári 2009 ho vystriedal Roman Lamač)

  • štvrtýkrát v histórii WHIL sme sa stali jej víťazom; o prvenstve sa rozhodovalo v poslednom kole v priamom súboji o prvé miesto, keď sme na domácej pôde zdolali HC Veselí 31:26;
  • v semifinále play-off víťazstvo nad Trenčínom 3:0 na zápasy, priebeh finále s ŠKP Bratislavy kópiou semifinále z predošlej sezóny: doma najprv víťazstvo, potom prehra, vonku dve prehry;
  • v Pohári víťazov pohárov (PVP) sme začínali v 3. kole, kde sme nečakane vyradili francúzsky Le Havre HAC (doma víťazstvo 23:19, vonku prehra 22:25); v osemfinále sme po roku a štvrť opäť narazili na nórsky Levanger, s ktorým to tentoraz už nebola žiadna prechádzka ružovým sadom; po tesnej domácej výhre 29:28 nás postihla v odvete strelecká nemohúcnosť, znamenajúca prehru 13:19 a vyradenie z ďalších bojov; historickú šancu postúpiť prvýkrát v histórii do europohárového štvrťfinále sme teda nevyužili; po odvete v Nórsku bol vedením Iuventy odvolaný tréner Michal Lukačín a na jeho miesto nastúpil Roman Lamač;
  • záverečný turnaj Slovenského pohára sa hral v Bratislave; v semifinále sme zdolali Šaľu 25:22, vo finále vysielanom v priamom prenose na STV 3 sme aj napriek trojgólovému polčasovému vedeniu (14:11) podľahli domácemu ŠKP 23:26.

2009/10: (tréneri: do novembra 2009 Roman Lamač; od novembra 2009 do februára 2010 Borys Petrovsky; od februára 2010 Dušan Daniš)

  • vo WHIL šieste miesto, čo je naše najhoršie umiestenie v doterajšej histórii tejto súťaže;
  • v play-off, kam sme vstupovali z tretej pozície, v semifinále po úvodnej prehre v Šali nasledovalo víťazstvo na pôde súpera a následne aj dve výhry doma (v záverečnom stretnutí neuveriteľným skóre 34:14); vo finále sme opäť neuspeli proti obhajcovi titulu ŠKP Bratislava – po dvoch prehrách na pôde súpera (23:31 a 24:26) sme neuspeli ani doma /26:34) a sériu sme prehrali 0:3, čo znamenalo tri tituly v rade pre ŠKP a tretie slovenské striebro Iuventy v jej histórii;
  • ako porazený finalista Slovenského pohára (2008/09) sme získali právo účasti v PVP, kde sme boli nasadení priamo do 3. kola, z ktorého sa postupovalo do osemfinále; žreb nám v ňom pridelil fínsky HIFK Helsinki; príslušnej komisii EHF sa však „podaril“ neuveriteľný kiks, keď do žrebovania zabudli zaradiť poľský Zagłębie Lubin; došlo preto k zmene vo vyžrebovaní, na zákalde ktorej sa poľský celok stal v 3. kole súperom Iuventy namiesto Helsínk; po domácej remíze 27:27 sme v Poľsku prehrali 24:32 a z ďalších bojov sme boli vyradení;
  • nielen vo WHIL, ale aj v Slovenskom pohári sme dosiahli najhorší výsledok za posledné roky, keď už vo štvrťfinále nás vyradili vtedy prvoligové Bánovce n/Bebr., ktoré využili výhodu domáceho prostredia a zdolali nás 25:24.

2010/11: (tréner  Dušan Daniš)

  • vo WHIL druhé miesto za Slaviou Praha, ktorá obhájila prvenstvo z predošlej sezóny;
  • v play off SR „kópia“ majstrovských sezón 2005/06 a 2006/07: v semifinále našim súperom ŠKP Bratislava, v finále Šaľa; obidve série sme začali dvomi víťaznými zápasmi na domácej pôde a vyhrali sme aj v stretnutiach číslo tri na palubovkách súperov; semifinále aj finále sme teda vyhrali zhodne 3:0 na zápasy a získali svoj štvrtý slovenský titul;
  • v prvom kole Pohára EHF bol naším súperom Valur Reykjavík; po prehre 21:26 na Islande a domácej remíze 30:30 sme boli z ďalších bojov v pohárovej Európe vyradení;
  • v Slovenskom pohári sme vo štvrťfinále vyradili doma Bánovce a usporiadali sme záverečný turnaj, ktorý sme po víťazstvách v semifinále nad Trenčínom a vo finále nad Šaľou vyhrali; získali sme tak tretíkrát v histórii druhú najcennejšiu slovenskú trofej a po sezóne 2002/03 po druhýkrát v histórii aj cenné „double“.

2011/12: (tréner Ján Packa – od 1.1.2012; József Vura – do 31.12.2011)

    • vo WHIL druhé miesto za HC Britterm Veselí n/Mor. pre ktoré to bolo historicky prvé prvenstvo v interlige;
    • v play off SR opäť „kópia“ majstrovských sezón 2005/06, 2006/07 a 2010/11: v semifinále našim súperom ŠKP Senec (nástupca ŠKP Bratislava), v finále Šaľa; obidve série sme začali dvomi víťaznými stretnutiami na domácej pôde a vyhrali sme aj v tretích zápasoch na palubovkách súperov a získali piaty titul, pričom druhýkrát v histórii (predtým v roku 2007) sme titul obhájili;
    • v prvom (turnajovom) predkole Ligy majstrov sme mali výhodu domáceho prostredia, ktorú sme však nevyužili; po desaťgólovej výhre nad tureckým Üsküdar B.S.K a desaťgólovej prehre so srbským RK Zajećar sme v rozhodujúcom súboji o druhé postupové miesto nestačili na českého majstra Veselí n/Mor. a po vysokej prehre 21:30 sme „zostúpili“ do Pohára víťazov pohárov (PVP); v PVP sme v 2. kole narazili na talianske HC Sassari z ostrova Sardínia; po dohode súperov sa obidva zápasy hrali na našej palubovke a skončili sa našimi výhrami 37:27 a 40:29; v 3. kole nám žreb prisúdil (rovnako ako v 1. predkole LM 2006/07) švédsky IK Sävehof; obidva zápasy sa hrali na pôde súpera v göteborgskej mestskej časti Partille; kým v roku 2006 sme boli úspešnejší my, tentoraz sa po víťazstvách 37:33 a 25:24 tešili Severanky;
    • v Slovenskom pohári sme vo štvrťfinále porazili Banskú Bystricu na jej palubovke 40:27; v semifinále v Partizánskom sme však nestačili ne Šaľu, ktorá nás zdolala 24:20; po tejto prehre bol odvolaný maďarský tréner Iuventy József Vura a ne jeho miesto menovaný bývalý česko-slovenský reprezentačný brankár Ján Packa; Mimochodom, táto sezóna bola pre nás ozaj majstrovská, keďže okrem žien sa z titulu tešili aj juniorky štartujúce v prvej lige žien a majstrovský hetrik podčiarkli staršie dorastenky.

Zaslúžili sa o titul
Brankárky: Lucia Gubiková, Oleksandra Krebsová, Ingrid Kudročová, Kristína Sedláčková, Adriana Medveďová, Ktarína Dlugošová.
Pivotky: Dominika Horňáková, Patrícia Wollingerová, Michaela Kovaličková, Lenka Lazorová.
Spojky: Lucia Tobiašová, Julia Bachyrievová, Alžbeta Polláková, Martina Bačíková, Iveta Mičiníková, Laura Geričová, Marianna Rebičová.
Krídla: Tatiana Trehubovová, Terézia Szöllösiová, Zuzana Hollá, Silvia Maszkáľová, Katarína Hvostaľová.

Sezóna 2012/2013 (tréner Ján Packa)

Sezónu 2012/2013 môžeme nazvať ako stabilizačnú. Úspešný káder z minulej sezóny sa zmenil iba mierne, keď ho doplnili ukrajinská reprezentačná spojka Julia Snopová a ruská úderná spojka Natalia Viňukovová. Od nich sa sľubovalo, že potiahnú družstvo tak v Európe, ako aj v lige. V pohárovej Európe sa to však nestalo. Iuventa vypadla v druhom predkole Ligy majstrov s maďarským Ferencvarosom Budapešť (26:40 a 22:31). V druhom kole Pohára víťazov pohárov síce prešla cez Veselí nad Moravou (30:22 a 23:24), ale do jarnej časti európskeho pohára č. 2 sa nedostala, keďže v treťom kole jej hráčky nestačili na ruský Rostov na Done (28:32 a 24:26).

 V ligovej súťaži sme po tretíkrát v rade obsadili druhé miesto. Iuventa síce mala v jarnej časti doslova spanilú jazdu, keď stratila iba jeden bod za remízu v Šali, manko na Baník Most však nedohnala a nakoniec obsadila striebornú pozíciu. Na zvyšné dve trofeje sme ale s prehľadom siahli. V Bratislave sme si na svoje konto pripísali víťazstvo v Slovenskom pohári, no a vo finále sme bezpečne 3:0 na zápasy zdolali Šaľu. Titul v prvej lige si na svoje konto pripísali aj juniorky.

    • Sezóna 2013/2014V sezóne 2013/2014 sme už naplno ukázali svoju silu. Uspeli sme konečne v česko-slovenskej konkurencii a z časti aj v pohárovej Európe, hoci… Tentoraz sme vynechali Ligu majstrov a sústredili sa na účinkovanie v Pohári EHF. V druhom kole tohto pohára sme hravo zvládli izraelskú prekážku v podobe tímu Bnei Hertzeliya, s ktorým sme odohrali oba zápasy doma (40:28 a 41:17). V treťom kole to už bol ťažší oriešok, keďže sme narazili na vtedajšieho slovinského majstra RK Zagorje. Toho sme doma zdolali 31:24 a na postup do osemfinále nám tak stačila aj šesťgólová prehra 21:26.
    • V osemfinále nám žreb prisúdil nemecký Bayer Leverkusen aj s našou bývalou hráčkou Denisou Glankovičovou. Oba zápasy sme hrali doma, no nakoniec sa vytúžený postup do štvrťfinále nekonal. V prvom zápase, kedy sme boli vedení ako domáci tím sme vyhrali 33:27, v odvete sme ale prehrali 14:28 a o postupe nemeckého družstva rozhodol vyšší počet strelených gólov v zápase, kedy bol vedený ako hosťujúci tím. Postup medzi vytúženú osmičku v Európe bol veľmi blízko…Iuventa si však všetko vynahradila v lige. V nej konečne prelomila trojročnú smolu druhých miest a nakoniec sa po piatich rokoch stala víťazkou spoločnej česko-slovenskej WHIL. Keď k tomu zverenky vtedajšieho trénera Jána Packu pridali aj Slovenský pohár a titul, keď so Šaľou vyhrali 3:2 na zápasy (mimochodom, prvýkrát a zatiaľ poslednýkrát sme slávili titul v domácej Chemkostav aréne), stali sa v histórii Čiech a Slovenska prvým tímom, ktorý sa podaril víťazný triple.
    • Spolu so ženami sa z titulu tešili aj staršie dorastenky, mladšie napokon obsadili tretie miesto. Získaný triple bol na istý čas rozlúčkou trénera Jána Packu s Iuventou. Úspešný tréner sa rozhodol vrátiť na západ Slovenska a vedenie Iuventy sa tak začalo obzerať po jeho náhrade.
    • Zaslúžili sa o triple
      Hráčsky káder:
      Brakárky: Lucia Gubiková, Adriana Medveďová, Anastasiia Zyková, Viktória Petróczi, Claudia Čičáková.
      Krídelníčky: Terézia Szollosiová, Sofia Nagyová, Mária Holešová, Tatiana Trehubová, Veronika Habánková.
      Pivotky: Dominika Horňáková, Michaela Kovaličková, Patrícia Wollingerová.
      Spojky: Marianna Rebičová, Mária Olšovská, Lucia Tobiašová, Laura Gerič, Zuzana Piskayová, Tanja Kiridžič, Jelena Markovič, Radka Vargová, Alica Kostelná, Tatiana Gajdošíková.Realizačný tím: Tréner: Ján Packa. Asistent: Martin Bumbera. Lekár: Ján Džavan. Masér: Pavol Werfer. Fyzioterapeut: Peter Hreha. Športový riaditeľ: Jaroslav Čúrny. Prezident: Gabriel Dorič.
    • Sezóna 2014/2015 (tréner Borys Petrovskyj, od februára 2015 František Urban) Po odchode trénera Jána Packa nakoniec voľba vedenia klubu padla na Borysa Petrovského. Tento ukrajinský tréner prišiel do Iuventy už po druhýkrát a po druhýkrát skončil predčasne. Po nepresvedčivých výkonoch ho vedenie klubu po tretej remíze vonku odvolalo. Jeho nástupcom sa stal František Urban. Ten síce utrpel prehru v Moste (20:27), no ani tá nakoniec nič nezmenila na tom, že Iuventa obhájila prvenstvo vo WHIL. Hneď na to sa na domácej pôde tešila aj zo zisku Slovenského pohára a druhý víťazný triple zavŕšila slovenským titulom, keď vo finále tentoraz zdolala 3:0 na zápasy Partizánske.V pohárovej Európe to z našej strany až taká úspešná sezóna nebola. V Pohári EHF sme síce v pohode zvládli v druhom kole kosovský KHF Kastrioti (dva zápasy doma 31:20 a 44:14), v treťom kole ale už bol nad naše sily rumunský Brašov. Tomu sme najskôr doma podľahli 28:31 a potom aj vonku 27:34. Čo sa týka mládeže, klub opäť žal úspechy. Juniorky sa stali po tretíkrát víťazkami prvej ligy žien, mladšie dorastenky majsterkami a staršie vicemajsterkami Slovenska.
    • Zaslúžili sa o triple:
      Hráčsky káder:
      Brankárky: Lucia Gubiková, Anastasiia Zyková, Oleksandra Krebs.
      Krídelníčky: Terézia Szöllösiová, Sofia Nagyová, Mária Holešová, Jevgenija Levčenko, Jana Dziurová.
      Pivotky: Dominika Horňáková, Michaela Geci, Patrícia Wollingerová, Vladimíra Kišiková.
      Spojky: Marianna Rebičová, Lucia Hruščáková, Veronika Habánková, Laura Gerič, Tatiana Trehubová, Martina Bačíková, Julia Kucher, Radoslava Vargová, Viktória Krasko, Vladimíra Bajčiová, Jana Barátová, Mária Olšovská.Realizačný tím: Tréneri: František Urban, Borys Petrovskyj. Asistenti: Katarína Dlugošová, Matúš Chripák. Lekár: Ján Džavan. Fyzioterapeut: Peter Hreha. Športový riaditeľ: Jaroslav Čúrny. Prezident: Gabriel Dorič.
    • Sezóna 2015/2016 (tréner: František Urban)

      Ďalšia sezóna bola relatívna úspešná tak na domácej, ako aj európskej scéne, kde sa Iuventa po dvoch rokoch znova prebojovala do jarných bojov. Čo sa týka kádra, ten sa počas leta výrazne posilnil o trojicu legionárok, španielsku brankárku Raquel Alvarez Lafuente, ukrajinskú pivotku Oľgu Perederijová a ruskú spojku Juliu Černovovú. Na druhej strane, na zahraničné skusy sa vybrala Dominika Horňáková, ktorá sa upísala francúzskemu Dijonu. Všetky tri legionárky výraznou mierou pomohli k obhajobe triple na domácej scéne. Iuventa sa totiž postupne tešila zo zisku Slovenského pohára, víťazstva vo WHIL, aj majstrovského titulu, keď vo finálovej sérii zdolala Šaľu 3:1 na zápasy. Úspech sme dosiahli aj na európskej scéne. Opäť sme účinkovali v Pohári EHF, kde sa nám po dvoch rokoch znova podarilo prekročiť dvoch súperov. Zdolať dvakrát doma belgický HC Standard v druhom kole bola povinnosť, prekročiť ale španielskeho majstra Balonmano Bera Bera sa už bralo ako úspech. Iuvente sa to napokon po domácej výhre 34:29 a remíze 24:24 v San Sebastiane podarilo. Osemfinále už bolo pre nás konečnou stanicou, keď sme po výsledkoch 26:30 a 22:26 nestačili na nemecký Metzingen. Čo sa týka mládeže mladšie dorastenky sa po roku znova stali majsterkami Slovenska. Svoj úspech ešte viac zvýraznili aj víťazstvom na Česko-slovenskom pohári, ktorý sa hral v Michalovciach. Medailovú žatvu podčiarkli striebrom staršie žiačky a bronzom staršie dorastenky. 

      Štyri tituly Iuventy v sezóne 2015/2016. Víťazstvo v Slovenskom pohári

      Víťazstvo vo WHIL

      Titul majstra Slovenska 

      Zlaté aj mladšie dorastenky

    • Zaslúžili sa o triple
      Hráčsky káder: Raquel Alvarez Lafuente, Lucia Gubiková, Adriana Medveďová, Mária Holešová, Sofia Nagyová, Jana Dziurová, Jevgenija Levčenková, Jana Barátová, Julia Černovová, Anna Golubevová, Marianna Soročinová, Julia Kučerová, Patrícia Wollingerová, Vladimíra Bajčiová, Františka Solárová, Tatiana Fiľková – Trehubová, Veronika Habánková, Oľga Perederyjová, Vladimíra Kišiková. Realizačný tím: Tréner: František Urban, trénerka brankárok: Katarína Dlugošová, vedúci družstva: Peter Béreš, fyzioterapeut: Peter Hreha, lekár: Ján Džavan.
    • Sezóna 2016/2017 (tréner: František Urban)

      V ďalšej sezóne mala Iuventa nadviazať na úspechy z tej predchádzajúcej. Pomôcť jej k tomu mal konsolidovaný káder, ktorý po úspešnej sezóne opustili akurát brankárka Lucia Gubiková, Júlia Kučerová a Tatiana Fiľková – Trehubová, ktorá si vybrala materskú pauzu. Na domácej scéne sa to opäť podarilo a zverenky trénera Františka Urbana si vybojovali už štvrtý triple v rade. Najskôr triumfovali v Slovenskom pohári, keď vo finále v Trenčíne zdolali Prešov (33:25), neskôr sa tešili aj z ôsmeho prvenstva vo WHIL a v závere mája dosiahli jubilejný desiaty slovenský titul, ktorým sa v tabuľke majstrovských titulov osamostatnili od Šale. Čo sa týka mládeže, slovenský titul si vybojovali staršie dorastenky, ktoré sa vzápätí tešili aj zo zisku Česko-slovenského pohára. V pohárovej Európe sa ale Iuvente nepodarilo nadviazať na predchádzajúcu sezónu. Najskôr prišiel neúspech v kvalifikačnej fáze Ligy majstrov, keď sme na turnaji v Ľubľani podľahli domácemu Krimu 22:28 a v súboji o tretie miesto aj poľskému Lublinu 21:33. Putovali sme tak do druhého kola Pohára EHF. V ňom sme doma dvakrát porazili rumunský Ploješť (43:19 a 49:14). V treťom kole, tesne pred skupinovou fázou nám ale po prehrách 23:28 a 19:27 vystavil stopku maďarský Fehervár.

      Štvrtý triple v rade zachatený fotoobjektívom

    • Zaslúžili sa o triple
      Hráčsky káder: Brankárky: Raquel Alvarez Lafuenteová (Španielsko), Adriana Medveďová. Krídelníčky: Sofia Nagyová, Mária Holešová, Jana Dziurová, Jevgenija Levčenková (Ukrajina), Bibiána Štefaniková. Pivotky: Olga Perederijová (Ukrajina), Vladimíra Kišiková, Stanislava Ščerbáková. Spojky: Marianna Rebičová, Veronika Habánková, Julia Černovová (Rusko), Patrícia Wollingerová, Slavica Schusterová (Chorvátsko), Katsiaryna Dubovcová (Bielorusko), Vladimíra Bajčiová, Františka Solárová, Adriana Holejová. Realizačný tím: Tréner: František Urban. Vedúci družstva: Peter Béreš. Trénerka brankárok: Katarína Dlugošová. Lekár: Ján Džavan. Fyzioterapeut: Peter Hreha.
    • Sezóna 2017/2018 (Tréneri: Ján Packa a František Urban)Po zisku jubilejného desiateho titulu nastalo v Iuvente zmena filozofie. Vedenie klubu, ktorého súčasťou už v nasledujúcej sezóne nebol športový riaditeľ Jaroslav Čúrny (jeho nástupcom sa stal Radoslav Kozlov), sa rozhodlo ísť cestou omladenia kádra. Odišlo až deväť hráčok (Lafuenteová, Medveďová, Dziurová, Nagyová, Levčenková, Perederijová, Schusterová, Dubovcová, Černovová), na druhej strane, do tímu pribudli brankárky Antičová s Jablonskou, no a po ročnej materskej pauze sa vrátila aj Tatiana Fiľková – Trehubová. Šancu prebojovať sa do prvého tímu dostali aj viaceré odchovankyne klubu. Miernejšie ambície Iuventa mala hlavne v spoločnej MOL lige, kde ale nakoniec obsadila tretie miesto. Na slovenskej scéne ale ostalo všetko po starom. V závere roka 2017 sme sa tešili zo zisku Slovenského pohára (vo finálovom dvojzápase so Šaľou sme doma vyhrali 31:20, vonku prehrali 24:28), v máji zo zisku jedenásteho titulu, keď sme si vo finále hladko 3:0 na zápasy poradili so Šaľou. To už bol našim trénerom znova Ján Packa, ktorý v apríli nahradil Františka Urbana.

  • Čo sa týka pohárovej Európy, v nej sme sa tentokrát nepredstavili. Po rozsiahlej obmene kádra chcelo vedenie štartovať v Challenge Cupe, kde nám ale štart zakázala EHF. Preto sa Iuventa po prvýkrát v histórii nezúčastnila bojov v európskom pohári. Sezónu 2017/2018 nemôžeme hodnotiť pozitívne ani z mládežníckej časti, kde sme nedosiahli ani jednu medailu.