Krajanky ušami na tréningoch, poctu najlepšej by dopriala Réke Bízikovej

Najlepšia hádzanárka Slovenska za rok 2018 Mária Holešová pred necelým rokom vymenila krajinu svojho pôsobiska. Z Chorvátska, kde si rok obliekala dres Podravky Koprivnica, sa presunula bližšie k Slovensku. V atypickej sezóne 2019/2020 bola hráčkou maďarského prvoligového tímu z Mosonmagyaróváru. Ako hodnotí bývalá hráčka Iuventy Michalovce uplynulé mesiace v tomto tíme, či si trúfa obhájiť prvenstvo v ankete SZH a komu by dopriala toto ocenenie pre najlepšiu hráčku roka, sa dozviete v rozhovore, ktorý 27-ročná krídelníčka poskytla pre web slovakhandball.sk.

Ako a kde ste strávili týždne najtvrdších opatrení v boji proti pandémii koronavírusu?
„Keďže som hráčkou v maďarskom klube, tak moje poznatky o opatreniach boli najmä z tejto krajiny. O opatreniach na Slovensku som sa dozvedala predovšetkým z médií. Sila opatrení asi bola a je v oboch krajinách dosť rozdielna.“

Ako sa vám vyšla prvá sezóna v drese Mosonmagyaróváru osobne (17 ligových duelov/26 gólov) i z hľadiska klubu (9. miesto)?
„Keďže sa sezóna nedokončila, je veľmi ťažké ju hodnotiť. Pre mňa osobne to bola smoliarska sezóna, kde sa na mňa zosypali viaceré zranenia a na konci prišiel nútený a predčasný koniec. Snažím sa však z toho poučiť do budúcnosti a možno v niektorých situáciách budem ešte tvrdohlavejšia, ale už nepripustím predčasný návrat do tréningového procesu pri akomkoľvek zranení. V konečnom dôsledku na to doplatí vždy hráč, nie len svojimi výkonmi, ale predovšetkým svojím zdravím.“

V čom bol pre vás najväčší rozdiel oproti predošlej sezóne, ktorú ste odohrali v chorvátskej Podravke?
„Tieto sezóny ako aj kluby je veľmi ťažko porovnávať. V Chorvátsku sme ako klub bojovali predovšetkým v Lige majstrov či následne v ďalšom európskom pohári. V Maďarsku to boli zápasy v lige, ktorá si myslím, že je najlepšia vo svete. V oboch kluboch som zažila veľa náročných zápasov s výbornými súpermi, avšak moja pozícia ľavého krídla ma predurčuje k velikánskej trpezlivosti, aby som sa dočkala pochopenia od spoluhráčok. V niektorých situáciách mi tej trpezlivosti možno chýbalo, pretože niekedy som mávala pocit, že mám hrať iba akýsi komparz. Ja som typ, ktorý sa snaží svojím pohybom veľa pomôcť družstvu, ale niekedy, keď sa hráčka prebehne tak 20-krát hore-dole bez prihrávky, ťažšie sa hľadá motivácia. Takže isto by som našla aj pozitívne aj negatívne skutočnosti v oboch sezónach, ale ja sa snažím pozerať dopredu a zo všetkého sa poučiť.“

V tíme ste mali aj tri krajanky – Szarkovú, Lanczovú a Hudákovú. Uľahčilo vám to adaptáciu v novom prostredí?
„Samozrejme, že pokiaľ príde hráčka do kolektívu v jazykovo cudzom prostredí, vždy privíta spoluhráčky, ktoré vedia s ňou komunikovať. Ema a Barbi mi v tomto neskutočne pomohli. Boli mojimi ušami na tréningoch, za čo im veľmi ďakujem.“

Ako ste sa vyrovnali s jazykovou bariérou? Naučili ste sa čo-to aj po maďarsky?
„Môj priateľ ovláda maďarský jazyk, a tak v civilnom živote mi vo veľa veciach výrazne uľahčil situáciu. Moja snaha o výuku maďarského jazyka tak paradoxne vždy končila práve na tom, že v klube som mala super spoluhráčky, ktoré mi to chceli uľahčiť a v živote priateľa. Do budúcnosti sa však pokúsim o aspoň maličké zlepšenie, aj keď úprimne priznávam, že pre mňa je maďarčina veľmi ťažko pochopiteľný jazyk.“

Musel klub po predčasnom konci siahnuť k nejakým úpravám platov?
„Čo sa týka platových záležitostí, som viazaná mlčanlivosťou vyplývajúcou zo zmluvy. Môžem však povedať iba toľko, že, samozrejme, klub prišiel s návrhmi, ktoré boli dosť razantné, ale tieto záležitosti budem riešiť v spolupráci s mojím agentom. Mojou úlohou je byť dobrou hráčkou. Úlohou klubu je mať dobrý manažment, ktorý vie predať naše výkony. A ja verím, že v klube stále budeme mať veľmi dobrý manažment. Ako to celé dopadne, uvidíme neskôr.“

Bude vaše pôsobenie pokračovať?
„V lete minulého roka som podpísala zmluvu na dva roky, čiže reálne máme s klubom voči sebe ešte ročný záväzok. Aj keď boli nejaké informačné šumy, ja sa musím riadiť iba platnou zmluvou. V športe však nikdy nie je vôbec nič vylúčené. V súčasnej dobe, keď kluby reálne iba symbolicky trénujú, je však predčasné sa týmto zaoberať. Verím však, že sa život rýchlo vráti do normálu a možno bude aj priestor na vyjasnenie si niektorých vecí.“

Vlani ste získali ocenenie pre najlepšiu hádzanárku SR a opäť ste medzi nominovanými. Myslíte si, že by sa vám aj tento rok mohlo podariť obhájiť prvenstvo v ankete?
„Mne túto sezónu poznačili viaceré zranenia. Takže, ak by som mala byť úprimná, dopriala by som výhru ´Rečke´ Bízikovej. Je to nielen dobrá hráčka, ale aj výborný človek.“

Koho by ste vy zvolili za najlepšieho v kategórii mužov?
„Všetci hádzanári v tejto ankete sú veľmi dobrí hráči, ale ja by som volila medzi Ďurišom a Žernovičom. Ľubo Ďuriš na to, aký je maličký, tak si neuveriteľne šéfuje na strednej spojke. Žerko zase pochytá v bránke také veci, že človeku sa až rozum zastaví, či je to naozaj možné. Každopádne nech vyhrá ten najlepší.“