Z našej histórie: Prvý titul

Keďže prichádza tkz. hluché obdobie bez zápasov, rozhodli sme sa na našej stránke približovať vám našu históriu. Aj keď je ženský tím momentálne najúspešnejším klubom na Slovensku, niekedy to tak nebolo. Momentálne sme s dvanástimi titulmi rekordérmi, dlho sme ale dobiehali Šaľu, ktorá bola suverén pri získavaní slovenských titulov na začiatku. Náš prvý titul sme získali v sezóne 2002/2003, kedy bola paradoxne prvýkrát aj súťaž WHIL.

Zverenky trénera Michala Lukačína (ten prišiel k tímu v priebehu predchádzajúcej sezóny od dorastu, s ktorým takisto získal slovenský titul) sa v novej súťaži od úvodu pohybovali vysoko. Skončili nakoniec na treťom miesto, za víťazom, rakúskym Hypom Niederosterreich a Duslom Šaľa, ktorý tak skončil v rámci slovenských tímov na prvom mieste. Michalovčanky mali so Šaľou po základnej časti rovnaký počet bodov, po 36, Duslo však malo lepšie skóre aj vzájomné zápasy. Do play-off tak išlo z prvého miesta a v semifinále narazilo na Partizánske, súperom Michalovčaniek bol nebezpečný Inter Bratislava. Série hrané na dve víťazstvá sa začínali u horšie postaveného súpera, k čomu sa ešte vrátime vo finálovej sérii. V tých semifinálových obaja favoriti prešli do finále bez prehry. Šaľa zvíťazila 26:17 a 23:22, Michalovce 38:24 a 32:22. Zatiaľ čo Šalianky tak dostali šancu bojovať už o svoj ôsmy titul, Michalovčanky sa vo finále predstavili premiérovo.

Ako Michalovčanky ošalili Šaľu. Takýto nadpis bol v pondelok 5. mája na prvej strane Denníka Korzár (článok písal Jaroslav Čúrny, neskôr náš športový riaditeľ), teda dva dni po historickom úspechu. Písala sa sobota 3. mája, kedy michalovská ženská hádzaná prepísala históriu. Vtedajší Zekon PSJ Chemkostav (názov Iuventa máme od leta 2003) získal prvý titul. Finálová séria sa hrala na dva víťazné zápasy, teda rovnako ako sa hrá teraz v Čechách a ako sa malo hrať túto sezónu už aj na Slovensku. S výnimkou toho, že začínala u horšie postaveného tímu po základnej časti, dnes by to bolo naopak. Zekon PSJ Chemkostav Michalovce ta začínal doma a po výhre 31:24 mali jeho hráčky v Šali k dispozícii prvý majstrovský mečbal. Ten premenili po výhre 26:24 po predĺžení. Paradoxne, titul mali na dosah už v riadnom hracom čase, no šesť sekúnd pred koncom domáca Hrabovská z pokutového hodu vyrovnala na 21:21. V predĺžení ale už dominovali Michalovčanky, ktoré nakoniec po výhre 26:24 slávili svoj prvý titul a začali tak búrať dominanciu ligových titulov Šali. Tú predbehli v sezóne 2016/2017 ziskom desiateho titulu, teraz by sa pokúšali už o trinásty. Pripomeňme si historický zápas aj s pomocou archívneho článku Denníka Korzár.

Majsterky Slovenska z roku 2003! V súčasnosti v tíme pôsobí už iba doktor Ján Džavan (na snímke vpravo hore)

Michalovce „ošalili“ Šaľu a získali svoj prvý majstrovský titul!

Keď desať sekúnd pred koncom prvého predĺženia zachytila kanonierka Tóthová nepresnú rozohrávku domácich a nechytateľnou bombou pod brvno upravila na konečných 26:24 pre Michalovce, bolo jasné, že hádzanárky Zekonu PSJ získajú historický majstrovský titul. Na to, čo nasledovalo po tom, sa ťažko nachádzajú slová. Vyše tisícka domácich priaznivcov sa iba mlčky prizerala nespútanej radosti Michalovčaniek, ktoré na palubovke šaleli, ako malé deti. Získali totiž vysnívané zlaté medaily!!! Majstrovský titul pritom mali na dosah už v riadnom hracom čase, päť minút pred koncom viedli 21:19 a navyše po vylúčení Hrabovskej boli v početnej výhode. Aj napriek tomu do konca úradného hracieho času strieľali góly už iba Šalianky, ten vyrovnávajúci vsietila šesť sekúnd pred koncom Hrabovská zo sedmičky… Pre niekoho možno športová tragédia, pre Michalovčanky však šanca dokázať, že sú aj napriek smole lepšie. V predĺžení neustále viedli a živili tak šance na vysnívané zlato. Až prišiel spomínaný gól Tóthovej a po ňom momenty, ktoré by k slzám dojali aj športového analfabeta. „Pre takéto pocity sa oplatí každodenne trénovať. Samozrejme, nie každý môže mať to šťastie a príležitosť byť v správny čas na správnom mieste, ale nám sa to podarilo. Majstrovský titul sme síce nezískali pred vlastným obecenstvom, ale ceníme si to o to viac. Šaľa totiž často doma neprehráva,“ povedal šampanským premočený kormidelník Zekonu PSJ Michal Lukačín. Niet sa mu čo čudovať, veď v trénerskom fachu ešte ani neuzavrel svoju tretiu sezónu vôbec a už sa teší z druhého titulu slovenského šampióna. „Predtým pri mladších dorastenkách to bolo zvláštne preto, že to bolo po prvýkrát, teraz si zlaté medaily cením najmä kvôli tomu, že sme dokázali takmer nemožné – dostali sme sa do finále a vyprášili Šaľu doma i vonku. Moje pocity ťažko opísať,“ dodal šťastný tréner.

Alžbeta „Bebe“ Tóthová bola katom Dusla v predĺžení (foto: internet)

Zásluhou Michalovčaniek titul prvýkrát na východe!

V dramatickom a zaujímavom stretnutí úroveň predvedenej hry síce zaostala za očakávaním, ale ani to nezabránilo Michalovčankám v zisku historického titulu. Cesta k nemu však vôbec nebola jednoduchá, už prvý polčas naznačil, že dianie na palubovke bude mimoriadne vyrovnané. Potvrdilo to aj pomaly rastúce skóre, v ktorom sa súperi naťahovali o každý gól. Po prestávke začali lepšie Zemplínčanky, úvodnú dvanásťminútovku vyhrali o štyri góly (6:2), vďaka čomu získali dvojgólové vedenie (15:13). Duslo síce stihlo odpovedať kontrami Sedlákovej a Caltíkovej, po ktorých viedlo v 48. minúte 18:16, ale rozhodne hrajúce Michalovčanky dokázali vyrovnať. Mimoriadne dramatický bol záver stretnutia, keď päť minút pred koncom riadneho hracieho času Tóthová zvýšila na 21:19 a domáca Hrabovská bola za hrubý faul vylúčená na dve minúty, zdalo sa, že je o víťazovi rozhodnuté. Omyl! Domáce dokázali najprv Stuparičovou a potom aj šesť sekúnd pred záverom Hrabovskou, ktorá premenila pokutový hod po faule na Géczovú, vyrovnať na konečných 21:21. Muselo sa predlžovať. Po prvej päťminútovke viedol Zekon PSJ po strelách Tóthovej a Jenčíkovej 23:22, na začiatku druhej časti prvého predĺženia zvýšila strelecky disponovaná Tóthová na 24:22, domáca kanonierka Ľubica Ladicsová všaka zakaždým dokázala stiahnuť vedenie Michaloviec na rozdiel jediného gólu. Keď však desať sekúnd pred koncom vystihla Tóthová nepresnú rozohrávku domácich a popri Kodayovej upravila na konečných 24:26, bolo jasné, že majstrovský titul sa vôbec po prvýkrát v histórii novodobej slovenskej extraligy bude sťahovať na východ Slovenska!

Majstrovské oslavy najprv prepukli na Nezábudke

Keď družstvo získa majstrovský titul, vždy je to záruka dlhotrvajúcich osláv. Inak nebolo ani v prípade michalovských hádzanárok. Gejzír spontánnej radosti vybuchol prakticky hneď po tom, čo Alžbeta Tóthová zasadila domácim pár sekúnd pred koncom prvého predĺženia definitívne k.o. Rozhodujúci gól zaznamenala „Bebe“ s takou istotou, ako keď ju onehdy v Čadci ako štrnásťročnú poslal tréner ženského tímu Zlatnej na Ostrove prvýkrát na seniorský pľac. Hoci vtedy odohrala iba necelú minútu, nezľakla sa. S rovnakou chladnokrvnosťou strelila aj tri góly v šalianskom predĺžení. Tie doslova vygumovali šalianskych priaznivcov. Úplne ich vyradili z prevádzky. Fanúšikovia Dusla stáli po konci tohto mimoriadne napínavého duelu v nemom úžase, iba sa mlčky prizerali tomu, že ich Duslo nie je znovu po troch rokoch zlaté. Pre citlivú a rôznymi úspechmi namaškrtenú dušu šalianskeho priaznivca bolo navyše ťažkým sústom zniesť pohľad nato, ako prezident Slovenského zväzu hádzanej, žijúci v Michalovciach, Pavol Defényi odovzdáva v Šali Michalovčankám zlaté medaily… Ale zniesli to a napokon skandovaným potleskom ocenili aj snahu zemplínskeho tímu. Poďakovať sa prišla aj trénerka domácich Darina Braunová, ktorá si zrejme až pri gratulácii čerstvým majsterkám uvedomila, akú pravdu povedala, keď pred začiatkom finálovej série vyhlásila, že na zisk majstrovského titulu budú stačiť iba dve stretnutia…

Michalovčanky, ktoré sa na šalianskej palubovke predstavili s veľavravným písmenom M na lícach a nápisom na nohách FINÁLE SR!, sa potom presunuli na motorest Nezábudka v okrese Zlaté Moravce a tam naplno všetko oslávili. Nechýbali povestné cigary ani fľaše šampanského. Tréner Michal Lukačín si dokonca s manželom Andrey Šalatovej, Ľuboslavom, zanôtil na ľudovú strunu. Nezaostávali ani dievčatá, ktoré však spievali známy hokejový refrén – Nech bože dá, veď my nato máme! Na Nezábudke to teda vrelo, veď akože by sa mohlo na oslavy prvého majstrovského titulu zabudnúť? Aj účet bol potom majstrovský, rátal sa v tisíckach… „O to nejde. Na peniaze sme v tomto prípade ohľad nebrali. Účet som síce zatiahol z vlastného, ale predpokladám, že mi to klubová pokladnica preplatí,“ povedal vysmiaty manažér klubu Pavol Mačičák, ktorý navyše priznal, že konečná suma na Nezábudke neprekročila čiastku desať tisíc, ale to ešte nerátal nespočetné množstvo fliaš šampanského… Veselo bolo aj v autobuse, poznajúc bujaré povahy členov realizačného tímu, museli sa všetci pučiť od smiechu. Najviac asi vtedy, keď si vedúci družstva Ladislav Cmar poplietol ceny cigár a namiesto plánovaných pár desiatok korún mu z kreditnej karty stiahli dve tisícky… Aj takéto úsmevné príhody sa prihodili počas osláv majstrovského titulu, ktoré však naplno prepukli až v pondelok na Námestí Osloboditeľov v Michalovciach.

Fakty z finálovej série
1. zápas (30.4.2003)
Zekon PSJ Chemkostav Michalovce – HK Slovan Duslo Šaľa 31:24 (15:13)
ZEKON PSJ: Zahorjanová, Krajcárová – Jenčíková 1, Tóthová 6/1, Kundrátová 3, Hricíková 3, Glankovičová 4/3, Haščáková 6, Halásová, Šalatová 8/2, Makeľová, A. Dittelová, L. Dittelová.

2. zápas (3.5.2003)
HK Slovan Duslo Šaľa – Zekon PSJ Chemkostav Michalovce 24:26 pp (11:9, 21:21) – stav série 0:2
ZEKON PSJ: Zahorjanová, Krajcárová – Jenčíková 4, Tóthová 9/2, Kundrátová 4, Hricíková 1, Glankovičová 2, Haščáková, Halásová, Šalatová 4, Makeľová, A. Dittelová, L. Dittelová 2.

Zdroj: Denník Korzár (Jaroslav Čúrny)