Pre niektorých aj šokom bola štvrtková informácia, že tréner MŠK Iuventa Michalovce Peter Kostka v tíme končí. Úspešný tréner, ktorý za tri roky v Michalovciach vyhral štyri pohára a s tímom si zahral aj vo finále EHF Európskeho pohára, sa rozhodol akceptovať ponuku poľského Gniezna, kde by mal pôsobiť v nasledujúcich dvoch rokoch. O dôvodoch jeho rozhodnutia, ale hlavne o troch rokoch v Michalovciach, ktoré ho podľa vlastných slov výrazne posunuli dopredu, sa porozprávali Noviny Zemplína s už našim bývalým trénerom.
Je rodákom z Bratislavy, no za tri roky sa z neho stal Michalovčan ako repa. Obľúbený v kolektíve, obľúbený u divákov, rešpektovaný vo verejnosti. Peter Kostka prišiel do Michaloviec v lete 2022 v nie ľahkej pozícii. Tím, ktorý predtým získal triple, keď mal slovenský titul, pohár i MOL ligu čakala prestavba kádra. Odišlo až osem nosných hráčok, čo sa zo začiatku prejavilo aj na výsledkoch. „Vtedy ma vedenie klubu podržalo, za čo som mu samozrejme dodnes vďačný,“ povedal okrem iného v našom rozhovore Kostka, ktorý v tejto sezóne so svojim tímom vrátil po troch rokoch slovenský titul tam, kam patrí – do Chemkostav arény. „Peter je veľmi precíznym trénerom, čo sa nám na jeho práci veľmi páčilo. Mal tu zmluvu ešte jeden rok, boli sme s ním spokojní, chceli sme, aby pokračoval. No nechceli sme mu brániť v rozlete jeho trénerskej kariéry a po dohode sme ho uvoľnili,“ reaguje na jeho odchod prezident klubu Patrik Sabov.
Rozhodnutie nebolo ľahké
Pán tréner, po troch rokoch končíte v Michalovciach. Prečo ste sa rozhodli odísť?
„V prvom rade by som sa chcel poďakovať Iuvente Michalovce. Boli to nádherné tri roky. Je tu perfektné zázemie, perfektné prostredie na prácu. Mal som vždy ochotných kolegov, bojovné hráčky, ktoré boli ochotné pracovať. Mal som aj podporu vedenia klubu. Boli to krásne tri roky. Dosiahli sme množstvo cenných úspechov, parádnych víťazstiev. Cesta v pohárovej Európe bola za tri roky fantastická. Moje pôsobenie tu sme zavŕšili ziskom titulu a zrejme sa to aj takto stať malo. Pre mňa osobne symbolicky posledným gólom Pati Wollingerovej sa niektoré presvedčenia vo mne uzavreli. Cítim potrebu posunúť sa ďalej, ísť ďalej a skúsiť opäť niečo iné. Zahraničie je pre mňa novou motiváciou. To je hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol odísť. Nebolo to ľahké rozhodnutie. Mal som niekoľko bezsenných nocí, no nakoniec som sa rozhodol. Rozhodol som sa odísť z komfortnej zóny, skúsiť niečo iné, skúsiť zahraničie. Prijal som teda ponuku poľského Gniezna, kde sa chcem posunúť ako tréner a aj ako človek. Je to pre mňa obrovská výzva. Na Michalovce nikdy nezabudnem. Iuvente vďačím za šancu a toto mesto som si veľmi obľúbil.“
Prvýkrát ste viedli ženský tím. Aká to bola pre vás skúsenosť?
„Úžasná! Celý rok mi trvalo, kým som zmenil komunikáciu. Inak komunikujete s chlapmi, inak s dievčatami. Každým jedným mesiacom sme sa posúvali. Ja vo vzťahu k tímu, dievčatá v tom, čo som od nich vyžadoval. Minulé leto bolo veľmi ťažké. Nevyšli nám prestupy, prišli zdravotné problémy hráčok. Mnohí ľudia nám neverili. Pre mňa malo nesmiernu cenu, ako sa kolektív dokázal zomknúť. Či už to bola najskúsenejšia hráčka v tíme Paťa Wollingerová, alebo najmladšie členky tímu Kaja Soskyda s Emou Lukáčovou. Vďaka tomu sme vrátili titul do Michaloviec a na to nikdy v živote nezabudnem.“
Zmenu potrebuje on, aj dievčatá
Bola potreba posunúť sa v kariére dlhšia, alebo to prišlo nečakane?
„Nebolo to dlhodobo plánované. Skrátka, veci sa vyvinuli takto. Prišlo niekoľko okolností. Nevedeli sme, aká bude budúcnosť klubu. Panovala neistota a to ovplyvňuje aj myšlienkové pochody. U mňa sa to uzatvorilo ziskom titulu. Nadobudol som pocit, že nielen ja potrebujem zmenu, ale aj samotné dievčatá. Tých spoločných dní bolo strašne veľa. Máme deväť tréningov do týždňa, zakaždým dlhé cestovanie. Som navyše tréner, ktorý pracuje veľa s videom. Cítil som to proste tak, že potrebujem zmenu a že zmenu potrebujú aj dievčatá.“
V Michalovciach ste boli tri roky. S akýsi cieľmi ste sem prišli a ako sa vám ich podarilo naplniť?
„Prichádzal som do prostredia pre trénera veľmi náročného. Predtým sa získali tri poháre a vždy sa ide lepšie do prostredia, kde netreba veľa obhajovať. Na druhej strane, aj za toto som vďačný Iuvente, pretože som sa naučil pracovať pod tlakom. Nie tlakom vedenia, ktoré mi vždy krylo chrbát, ale som si na seba vytvoril obrovský tlak skôr sám. Keď pozriete na toto zázemie, na tie plagáty s titulmi, ktoré sú v hale, musíte si sám na seba vytvárať tlak. Začiatok bol ťažký. Museli sme na novo skladať káder. Podarilo sa nám ale vrátiť diváka na tribúnu, čo bolo strašne dôležité. Bolo veľa zápasov, ktoré sme nevyhrali dominantným spôsobom, no ľudia videli a následne ocenili bojovnosť. Takisto videli srdiečko. Takmer v každom zápase sme mali na našej strane fanúšikov, čo bolo strašne dôležité.“
Za tri roky ste vyhrali na Slovensku a v Čechách všetko. Získali ste štyri trofeje, zahrali sme si trikrát v semifinále európskeho pohára, raz dokonca vo finále. Čo hovoríte na tieto úspechy?
„Som hrdý na tento tím. Povedal som to už viackrát. Získali sme prakticky všetko. Škoda finále európskeho pohára, ktoré sme prehrali. Na druhej strane sme trikrát po sebe boli medzi štyrmi najlepšími v európskom pohári, čo sa na Slovensku nepodarilo asi nikomu. Pracovali sme tvrdo a výsledky sa dostavili. Na druhej strane, v Iuvente Michalovce sa výsledky vždy očakávajú. Máme tu dobré prostredie na prácu a tieto podmienky vás nútia dosahovať úspechy. Odchádzam so vztýčenou hlavou. Podpora tu bola obrovská.“
Vašou predĺženou rukou bola kapitánka Wollingerová. Je to taká symbolika, že ona končí kariéru a vy sa posúvate ďalej.
„Keď som sem prišiel, Paťa bola na nejakej križovatke. Nevedela, či bude pokračovať. Prvé stretnutie v Michalovciach som mal práve s ňou. Porozprávali sme sa, na rovinu sme si povedali, aká by mala byť spolupráca. Od tohto momentu všetko fungovalo. Paťa ma nikdy nesklamala, bola líderkou na palubovke, ako aj v šatni. Bude mi strašne chýbať. Je to hráčka, ktorá robila rozdiel. Viackrát to zobrala na seba a potiahla tím. S lepšou hráčkou, s lepšou osobnosťou som vo svojej kariére ešte nepracoval.“
Najviac rezonuje titul
Ktorý úspech vám najviac utkvel v pamäti?
„Najviac asi finále EHF Európskeho pohára. Vtedy sme v semifinále prešli cez Benficu Lisabon, ktorá bola veľmi náročným súperom. No a samozrejme posledný domáci zápas s Dunajskou Stredou a návrat titulu do Michaloviec. Aj napriek tomu, že sme už mali titul spečatený sme chceli vyhrať a rozlúčiť sa s divákmi, dievčatami, ktoré končia víťazstvom. Nakoniec to bola aj moja víťazná rozlúčka s Michalovcami. Zisk titulu po tom, čo sme prišli o Slovenský pohár, MOL ligu a prehrali v semifinále európskeho pohára s Valurom Reykjavík, je pre mňa najväčším úspechom. Skoro nikto nám po tých prehrách neveril a my sme to dokázali.“
Odchádzate do poľského Gniezna. Čo vás presvedčilo prijať jeho ponuku?
„S Iuventou sme si v tejto krajine urobili veľmi dobré meno. V Európe sme vyradili viaceré tímy z tejto Superligy a to samozrejme zanechalo dojem. Tých ponúk bolo viac. Ja som sa nakoniec rozhodol pre Gniezno, ktoré vidím ako klub budúcnosti. Je tam mnoho mladých hráčok a ich posúvanie je pre mňa obrovskou výzvou. Gniezno sa postupne dostalo z druhej ligy medzi špičku Poľska a má svoje ďalšie vízie. Chce bojovať v budúcnosti o titul, čo ma presvedčilo, že je to správna adresa.“
Tento tím ste vyradili vo štvrťfinále EHF Európskeho pohára. Čo vám vtedy povedalo Gniezno o sebe?
„Čo mňa vtedy doslova šokovalo, vyhrali sme odvetný zápas a konečný rozdiel bol osemnásť gólov. Fanúšikovia ale pol hodinu vytlieskali svoje družstvo. Videl som neskutočné hádzanárske prostredie, čo ma strašne láka zažiť. Poľsko je hádzanárska krajina. Samotný zápas s Gnieznom mi ukázal, že tento tím má strašný ofenzívny talent. Gniezno vždy dáva viac ako tridsať gólov, no má problémy s obranou. To bude asi prioritou zlepšiť. Práve na tom chcem popracovať. Už som to vedeniu klubu vysvetľoval, že zápasy sa vyhrávajú nie vysokým počtom strelených gólov, ale nízkym počtom inkasovaných.“
Na ako dlho ste sa dohodli?
„Návrh zmluvy mám na dva roky, no ja verím, že naša spolupráca môže byť aj dlhšia. Chcem, aby sa tím posúval nielen v poľskej súťaži, ale aj v Európe. Snom je zahrať si Európsku ligu. Čo sa týka cieľov, tie si ako tréner nikdy neplánujem. Nemal som nejakú veľkú hráčsku kariéru, čo je pre mňa asi v tej trénerskej výhodou. Všetko je o poctivej práci a o tom, že si dôverujete. To sa stalo aj teraz. Mal som aj výhodnejšie ponuky, čo sa týka financií, no to Gniezno mi učarovalo a chcel som prijať práve túto výzvu. Idem radšej do klubu, ktorý nemá také meno, ako iné kluby, no má obrovský potenciál.“
Rozdiel v trénovaní žien a mužov je obrovský
Peter Kostka prišiel do Michaloviec bez trénerskej skúsenosti v ženskom, či dievčenskom tíme. Dovtedy pôsobil iba pri chlapčenských, či mužských tímoch. Môže teda porovnávať, aký rozdiel v trénovaní je pri ženskom, a mužskom tíme? „Je obrovský! Je to stále ten istý šport, no rozdiel je väčší, ako by si niekto myslel. Rozdiel je vo fyzickej príprave a hlavne ženská hádzaná je oveľa technickejšia a behavejšia. Mužská je zase dnes hlavne o sile. Až tak často sa nehrá protiútok, viac je to o striedaní obrany s útokom. Kto má rád taký starší pohľad na hádzanú, má radšej tú ženskú, ktorá je technickejšia. Obrovský rozdiel je aj v mentálne stránke. Chlap príde na tréning a aj keď má zlý deň, odovzdá všetko. U dievčat je to presne naopak. Pri dievčatách musíte byť oveľa väčším psychológom,“ podotýka Peter Kostka.
Prezident Iuventy Sabov: Nechceli sme mu brániť v napredovaní kariéry
V Iuvente Michalovce už dlhšie razia filozofiu posunúť hráčku na určitú úroveň a potom ju posunúť ďalej do hádzanárskeho sveta. Na jednej strane ich teda môže tešiť, že o ich trénera Kostku bol v Európe záujem, na druhej ale pre nich prišli problémy, ktoré nečakali. V čase, kedy sú už viacerí tréneri podpísaní musia hľadať jeho nástupcu. „Nás to určite prekvapilo a nerátali sme s jeho odchodom. Tréner Kostka sa ale takto rozhodol a my jeho rozhodnutie akceptujeme. Nechceli sme mu brániť v napredovaní jeho kariéry. Jeho pôsobenie tu vidíme ako veľmi pozitívne. Priniesol tu niečo nové, s čím sa tu predtým nepracovalo. Ide o veľmi precízneho trénera, čo sa nám veľmi páčilo. Pracoval veľa na sebe, pracoval aj na dievčatách. Odviedol výbornú robotu a patrí sa mu za to poďakovať. To, že je o neho záujem je aj ocenenie nášho klubu. Myslím, že sme si urobili dobré meno v Európe. Nielen Peter Kostka, ale aj dievčatá si zvýšili svoj kredit,“ uviedol prezident klubu Patrik Sabov, ktorý netají, že momentálne je problémom nájsť vhodného adepta na Kostkovo miesto. „Je to problém hlavne v tom, že väčšina trénerov je už podpísaná na ďalšiu sezónu. Začali sme rokovanie s jedným adeptom, zatiaľ sme niekde v polovici. Naším cieľom je, aby sme do konca budúceho týždňa mali nového trénera.“ Prezidenta MŠK Iuventa Michalovce sme sa spýtali aj na budúcnosť klubu. Ako je známe, hlavný partner Iuventy podmieňuje svoju ďalšiu účasť v klube dohodou s mestom na kúpe Chemkostav arény. V akom je to štádiu? „Máme ústny prísľub primátora mesta pána Dufinca, že naše požiadavky budú splnené. Na papieri to ale ešte nemáme. Musíme čakať do júnového zastupiteľstva, ktoré veľa napovie. V klube naďalej pracujeme tak, že ďalšia sezóna normálne bude. Máme ústny prísľub primátora mesta a ja pevne verím, že sa to bude vyvíjať tým správnym smerom,“ dodal na záver Sabov.
Zdroj: Noviny Zemplína (Peter Brendza)
