V poslednej dobe sme zaznamenali návrat až piatich našich bývalých hráčok do klubu. Jednou z nich je aj bývalá úspešná pivotka, slovenská reprezentantka Dominika Horňáková. Tá zažila päť titulov majstra Slovenska, ku ktorým pridala aj víťazstvá v Slovenskom pohári, či MOL lige. Okrem iného si zahrala aj na európskom šampionáte v roku 2014. O to väčšie prekvapenie nastalo po sezóne 2015/16, kedy po roku vo francúzskom Cercle Dijon ukončila svoju hráčsku kariéru. Podotýkame, že mala iba 25 rokov. Po skončení kariéry sa rozhodla pre učiteľskú dráhu a opäť sa spojila s hádzanou. Tentoraz už ako trénerka. Momentálne vedie prípravku v Iuvente a ľahko sa môže stať, že sa v najbližších týždňoch, či mesiacoch posunie aj vyššie…
Najskôr otázka ešte k vašej hráčskej kariére. Prečo ste sa ju rozhodla ukončiť v relatívne mladom veku?
„Športom k trvalej invalidite. Bohužiaľ toto príslovie sa v mojom prípade potvrdilo. Pretrvávajúce problémy s kolenami mi nedovoľovali ďalej pokračovať a injekcie na potláčanie bolesti mi neprišli ako dobrý nápad. Hádzanú budem vždy milovať, ale zdravie máme iba jedno.“
Mohla za to možno aj strata motivácie, keďže ste si zahrala doma, v zahraničí a bola ste aj reprezentantkou?
„Klamala by som, keby som tvrdila, že to bolo len kvôli zdravotným problémom. Stratila som chuť, motiváciu a bez týchto ingrediencií to pre mňa jednoducho nemalo tu správnu vôňu.“
Neťahá vás to ešte na ihrisko?
„Priznám sa, že párkrát do mesiaca sa na ihrisku ešte objavím. S niektorými bývalými spoluhráčkami robíme sparinga našim dorastenkám a zvykneme si proti sebe zahrať. Bohužiaľ, po zápase je ľad môj najlepší priateľ. Ale stojí to zato, zaspomínať si na najkrajšie chvíle v živote.“
Už tretiu sezónu pôsobíte v Iuvente ako trénerka. Môžete teda porovnávať hráčsku a trénerskú kariéru. V čom je rozdiel?
„Možno to vyznie trošku vtipne, ale povedala by som, že hlavný rozdiel je v tom, že nie som na ihrisku, ale na striedačke. Ako hráčka som sa veľa naučila a teraz ako trénerka to všetko môžem zúročiť a odovzdať to mladšiemu pokoleniu. Či už ako hráčka alebo trénerka, zodpovednosť voči sebe, družstvu a klubu vždy bola a aj bude mojou súčasťou. Bez toho to proste nejde.“
Čomu sa momentálne venujete a predstavte nám trošku váš tím?
„V rámci klubu mám na starosti minihádzanú, t.j prípravku- 4. ročník. V tomto školskom roku sme mali v pláne začať sa venovať detičkám v rámci všeobecno-pohybovej prípravy 1. a 2. ročníka na ZŠ Okružná v Michalovciach, bohužiaľ nám to súčasná situácia ohľadom šíriaceho sa vírusu nedovolila zrealizovať. Ja ale verím, že náš čas ešte len príde. Na dobré sa predsa čaká.“
Aké máte trénerské ciele a aké má ciele družstvo?
„Moje ciele sú jednoduché. Vždy som sa snažila svojim zverenkyniam odovzdať všetko to, čo naučili tréneri mňa. Snažím sa ich viezť k tomu aby si hádzanú naplno užívali. Veď hádzaná je hra, slovo odvodené od slova ..hrať sa“, ako mi vždy počas kariéry pripomínal ocko.“
Do Iuventy sa postupne vracajú bývalé hráčky. Čo na to hovoríte?
„Je to skvelá idea klubu a plne sa s ňou stotožňujem. Nie je nič lepšie ako vytvoriť pre hráčky prostredie, súčasťou ktorého sme donedávna boli aj my, len v pozícií hráčok. Všetko sme si zažili na vlastnej koži. Verím, že sa vytvárajú pevné základy.“
