Hádzanárske kadetky Slovenska zakončili svoje účinkovanie na 11. majstrovstvách sveta hráčok do 18 rokov v Rumunsku prehrou. V nedeľňajšom zápase o konečné umiestnenie podľahli v meste Pitešť Švajčiarkam 31:37 (15:17) a spomedzi 32 družstiev obsadili 6. priečku. Už pred týmto stretnutím bolo isté, že zverenky trénera Pavla Streichera vylepšia doterajšie slovenské maximum zo svetových šampionátov tejto vekovej kategórie. V tíme sa predstavili aj dve naše hráčky a to brankárka Kristína Kubičinová a krídelníčka Veronika Chrenková.
Úradujúce majsterky Európy posunuli najlepší výsledok svojich predchodkýň spred 18 rokov z MS v domácom prostredí (7. stupienok zo 16 tímov v roku 2008) o jednu pozíciu. Slovenky odohrali na týchto MS v Rumunsku osem duelov, z ktorých víťazne zvládli päť a prehrali trikrát, pričom dvakrát iba o jediný gól – v hlavnej fáze so Slovinkami (23:24) a vo štvrťfinále s Čiernohorkami, neskoršími finalistkami (32:33). Z titulu majsteriek sveta sa napokon tešili Španielky, ktoré vo finále zdolali Čiernohorky 26:23.
Švajčiarsko – Slovensko 37:31 (17:15)
Zostava a góly SVK: Stránska, Kubičinová, Augustínová – Gogová 6, Némethová 4, Karkušová 4, Görögová 4, Komlós 3, Valientová 2, Sekáčová 2, Ďuranová 2, Benedigová 1, Kurňavová 1, Šubjaková 1, Špendlová 1, Bölcskei.
Pavol Streicher, tréner reprezentácie: „Výsledok posledného zápasu majstrovstiev sveta nie je, bohužiaľ, taký, v aký sme verili, pretože Švajčiarky sa od začiatku zápasu lepšie pohybovali, ich hra bola v útoku plynulejšia – hlavne kvôli tomu, že naša obrana bola príliš statická, tak sa súper dostával po dvoch, troch prihrávkach do jednoznačných gólových príležitostí. My sme tomu nedokázali vzdorovať. Napriek tomu všetkému po prestriedaní sme ten nepriaznivý stav dokázali znížiť na dva góly do polčasovej prestávky, ale v druhom polčase sa nám stalo niečo podobné ako v zápase s Čiernou Horou. V priebehu dvoch minút sme dali loptu súperovi trikrát rovno do ruky. Zo stavu 17:15 nám odskočili na 20:15 a potom to už bolo prakticky do konca zápasu gól na gól. V niečom sme sa zlepšili, ale nemalo to stabilnú úroveň – hlavne v obrane. Taktiež prechod do protiútoku, čo je naša najväčšia zbraň, nám na šampionáte nefungovala tak, ako sme si predstavovali. Výsledok nás veľmi mrzí. Všetci sme mali pocit, že tam boli ešte vnútorné rezervy, ktoré bolo treba využiť v tomto poslednom zápase, ale nepodarilo sa nám to. Záverečná bodka za majstrovstvami sveta tak nevyznieva najpriaznivejšie. Na druhej strane si myslím, že aj vzhľadom k situácii, ktorá nastala, že sme pred šampionátom prišli o dve naše kľúčové hráčky na spojke, tak už len to umiestnenie v najlepšej osmičke turnaja je veľmi dôležité. Šieste miesto je veľmi pozitívne. Vnútorne však cítime, že sme mali na viac. Nebyť toho nešťastného druhého polčasu s Čiernou Horou, mohli sme sa prebojovať aj do najlepšej štvorky. Keď sa však na to pozrieme v celkovom kontexte, tak si myslím, že 6. miesto zodpovedá tomu, čo sme tu predviedli. Keď to hodnotíme aj z toho pohľadu, že je to najlepšie umiestnenie od roku 2008, tak má svoju hodnotu, ale my všetci veríme, že to bude pre hráčky dostatočná motivácia, aby sa zmobilizovali a v juniorskej kategórii potvrdili, že patríme k užšej európskej i svetovej špičke. Je to všetko teraz na nich – ako budú pracovať na sebe individuálne, ako budú pracovať v kluboch, spoločných reprezentačných akciách. Aj tu potvrdili, že tento tím má potenciál a to je pozitívny prísľub pre slovenskú ženskú hádzanú. Ja by som sa chcel veľmi pekne poďakovať opäť rodičom, ktorí boli priamo v dejisku šampionátu. Celú dobu nás perfektne povzbudzovali, ďakujeme! Taktiež poďakovanie patrí aj všetkým, ktorí nám fandili doma na Slovensku. Cítili sme tú podporu prostredníctvom sociálnych sietí a veľmi si to vážime.“
