Hádzanárky MŠK Iuventa Michalovce majú za sebou jesennú časť, v ktorej plnia stanovené ciele. Michalovčanky sa po tretíkrát v rade dostali do jarných bojov EHF Európskeho pohára a držia sa aj na špici nadnárodnej MOL ligy. Zvládli nástrahy dlhého cestovania a v jarnej časti môžu na troch frontoch útočiť na stanovené ciele. Ešte predtým na viaceré hráčky z tímu čaká kontinentálny šampionát a hneď z kraja roka okrem zápasov MOL ligy aj osemfinálové zápasy EHF Európskeho pohára proti gréckemu A.C. PAOK Solún. Aj o tom, ako aj o celej jesennej časti, je rozhovor s trénerom tímu Petrom Kostkom.
Pán tréner, pri našom rozhovore sa najskôr pristavíme pri poslednom ligovom zápase a prehre 24:26 v Dunajskej Strede. Aj napriek druhej porážke v lige sa dá povedať, že to bolo jeden z najlepších výkonov tímu v jesennej časti. Súhlasíte s nami?
„Absolútne s vami súhlasím. Bol to náš najlepší výkon v jesennej časti. Vyplýva to z toho, že sme boli štyri dni spolu a mohli sme sa na Dunajskú Stredu kľudne pripravovať. Mohli sme si prejsť všetky taktické varianty, či už v obrannej, alebo útočnej fáze. Bolo to iné ako pred dvojzápasom v Plzni a Moste, kde sme mali po reprezentačnej pauze, v ktorej nám chýbalo osem hráčok, iba jeden spoločný tréning. Som rád, že sme sa na Žitnom ostrove prezentovali kvalitným výkonom. Rozhodli detaily a hlavne naše nepremenené šance. Vyhral šťastnejší, nie lepší. Som rád, že sme zavreli ústa aj viacerým, ktorí si mysleli, že súčasný DAC nás doma zdolá o desať gólov. Všetci musia uznať, že tento tím má stále svoju kvalitu, svoju silu a pred jarnou časťou s nami treba počítať.“
Bolo kľúčové zranenie Martiny Popovcovej, ktorá z palubovky odišla dvadsať minút pred koncom za vášho vedenia 18:15?
„Našu prípravu na zápas ovplyvnilo aj zranenie Veronika Habánkovej, ktorá si na tréningu tri dni pred zápasom zlomila prst na hodovej ruke. Mali sme veľmi málo času na to, aby sme do hry zakomponovali ďalšiu pravú spojku. Naša voľba nakoniec padla na Irynu Kompaniecovú. Zranenie Mati Popovcovej dvadsať minút pred koncom nás ovplyvnilo predovšetkým emočne. Bolo to nešťastné zranenie, keďže si ho privodila tým, že jej súperová hráčka priľahla koleno. Lívia Klučková miesto nej naskočila výborne, stále sme ale mali v hlave jej zranenie a mentálne sme na päť minút odišli. Tento úsek využil súper na otočenie výsledku a zápas už potom z rúk nepustil.“
Skúste nám spätne zhodnotiť jesennú časť z pohľadu MOL ligy?
„Prehrali sme dvakrát o dva góly, no ja som spokojný. Do 21.septembra, kedy sme odohrali výborný zápas v Písku, som bol absolútne spokojný. Nemali sme ideálnu prípravu, nebudeme si klamať. Riešili sme v nej veľa nehádzanárskych vecí. Bolo to už viackrát medializované a už sa k letu nechcem vracať. V závere prípravy sme nastavili tím veľmi dobre, čo ukázali aj prvé zápasy do septembrovej reprezentačnej pauzy. Dôsledkom horších výkonov v októbri a začiatkom novembra bola septembrová reprezentačná pauza. V minulosti nám chýbali dve hráčky a počas repre týždňov sme perfektne potrénovali, teraz nám chýbalo aj s dvoma brankárkami osem, či deväť hráčok a tréningy takto aj vyzerali. Snažili sme sa to vyriešiť so starším dorastom, no aj tam boli zdravotné problémy. Trénovali sme siedmi, či ôsmi, čo bolo dosť problematické. Začali anglické týždne a my sme mali viac zápasov, ako tréningov. Ku všetkému sa pridalo aj dlhé cestovanie. Cestovali do Švajčiarska, ale aj na české tripy. Vrcholom bol zápas v Plzni, kde sme hrali úplne zle. Následne prišla prehra v Moste, ktorú dávam za príčinu tiež spomenutým udalostiam pred dvojzápasom. Naopak, proti Dunajskej Strede sme teraz mali viac času na prípravu a na našej hre to bolo vidno. Kvalitu však má aj súper, ktorý nás zdolal o dva góly. Neskladáme však zbrane. Všetky ťažké výjazdy v rámci MOL ligy už máme za sebou. Boli sme už v Chebe, Plzni, Písku, Moste. V jari tak budeme mať viac času na trénovanie. Všetky ťažké zápasy mimo Slavie Praha budeme mať doma.“
Práve na to sa chceme opýtať. V MOL lige vás čaká ešte dvanásť zápasov, z toho osemkrát budete hrať doma. Môže to byť vaša výhoda?
„Proklamovali sme, že MOL liga nie je našou prioritou, ale prípravou na jarnú časť. Na druhej strane spomínam, že máme všetkých ťažkých súperov doma a to bude našou výhodou, pretože náročný program čaká v jari aj na našich súperoch. V prvom rade nás čaká menej cestovania a viac času na tréningy. Určite urobíme všetko preto, aby sme Mostu a Dunajskej Strede tesne prehry vrátili.“
Pred jesennou časťou ste si stanovili ciele – držať sa v MOL lige v tabuľke v rámci Slovenska na druhom mieste, postúpiť do jarnej časti európskeho pohára a zapojiť do zápasového diania mladé hráčky. Všetky tieto atribúty plníte. Môže byť teda spokojnosť?
„Všetko, čo sme si doteraz naplánovali, plníme. V MOL lige sa držíme hore, v európskom pohári sme vyradili Kreuzlingen a Grude. Taktiež zapájame mladé hráčky. Veľký priestor dostávajú Barbora Jakubíková, Emma Lukáčová, Dorota Bačenková, veľa hrá aj Karyn Soskyda. Rovnako dostali priestor aj niektoré hráčky zo staršieho dorastu a postupne budeme otvárať dvere do MOL ligy aj ďalším. Keď niektorá z hráčok ide pomôcť dorastu, je jasne vidno, že je tam nosnou hráčkou. Napríklad Lukáčová dala v jednom zápase osemnásť gólov. Sme stále iba na pol ceste a určite v tomto budeme pokračovať aj na jar. Na jednej strane sme všetci chceli v Moste a Dunajskej Strede vyhrať. Na strane druhej ma to teší z faktu, že minulú sezónu sme si zvykli vyhrávať. Po prehrách v Moste a Dunajskej Strede som cítil z družstva tú správnu emóciu. Práve s ňou môžeme narábať do ďalších zápasov. Určite budeme hladní DAC zlomiť. Keby sme tieto zápasy zvládli, neboli by sme na tom takto emocionálne. Teraz cítim z družstva obrovskú túžbu zdolať Dunajskú Stredu, čo je iba dobré. Verím, že nás bude hnať dopredu túžba po športovej pomste. Tú iskru som videl v očiach každej hráčky a práve na tom to chceme na jar postaviť.“
Aké budú vaše ciele v jarnej časti?
„Chceme prejsť cez PAOK Solún do štvrťfinále EHF Európskeho pohára. To bude prvý cieľ zo začiatku roka. Urobíme maximum, aby sme hrali dvakrát doma, tak ale chcú hrať aj Gréci. Našou ambíciou potom bude obhájiť víťazstvo v Slovenskom pohári a po dvoch rokoch vrátiť slovenský titul do Michaloviec. Vyznie to cynicky, no v rámci slovenských ambícií to bude o troch zápasoch. Pri všetkej úcte k zápasom so Šaľou, či v MOL lige, my musíme predovšetkým zvládnuť finálový duel Slovenského pohára, ak sa tam teda prebojujeme a v nadstavbe dva zápasy s Dunajskou Stredou. Keby bolo play-off, bude to pre nás náročnejšie, keďže Dunajská Streda sa javí ako veľmi silný protivník. Má výrazne široký káder. Na druhej strane, určite sa na to dobre pripravíme a môžeme využiť aj moment prekvapenia.“
V osemfinále EHF Európskeho pohára vás čaká grécky PAOK Solún. Čo hovoríte na žreb?
„Dostali sme jedného z najprijateľnejších súperov. Nechceli sme španielske Porrino, nechceli sme poľské Gniezno. To sa nám splnilo. Každého súpera si musíme vážiť. Ešte sme si nestihli naštudovať gréckeho súpera. Čo viem, majú kvalitu na poste pivota, kde sú legionárky z Ruska a Čiernej Hory a na spojkovom rade majú tiež Brazílčanku. Ostatné hráčky v tíme sú Grékyne. Solún v druhom kole vyradil švajčiarsky Nottwill a v treťom H71 z Faerských ostrovov, čo som ja osobne nečakal. Tento tím totiž vlani vyradil Slaviu Praha. Sme v očakávaní, no našim cieľom bude postúpiť ďalej a teda postúpiť po tretíkrát v rade do štvrťfinále európskeho pohára. Práve na tento fakt by som rád ešte upozornil aj samotných Michalovčanov. Zdá sa mi totiž, že tento náš úspech je nedocenený. Vôbec nenapíname svaly a silou-mocou sa chválime. Nikto nebude riešiť, či sme mali šťastie na žreb. Žiaden športový kolektív na Slovensku nehral tri roky po sebe európsky pohár medzi šestnástimi najlepšími. Ukážte mi jediný! Zdá sa mi, že si to niekto neváži. Určite urobíme všetko preto, aby sme v pohári išli čo najďalej a zopakovali možno aj semifinále. Stále ale opakujem, bude to aj o šťastí pri žrebe.“
Zdroj: Noviny Zemplína (Peter Brendza)
