Aj keď stojíme na prahu novej sezóny, my sa vrátime ešte k tej predchádzajúcej. Aká bola? A aká bude tá nasledujúca? To sú už otázky na prezidenta klubu Patrika Sabova, s ktorým rozhovorom odštartujeme náš nový seriál pod názvom „Na slovíčko…“.
Pán prezident, začneme minulou sezónou. Aké je jej vaše hodnotenie?
„Rozdelíme to na ženy a mládež. Poďme najskôr k ženskému družstvu. Sme spokojní s tým, ako sa to skončilo. Je pravdou, že zo začiatku to nefungovalo podľa našich predstáv. V novembri to vyvrcholilo zmenou trénera, keď Michala Lukačína nahradil Maroš Vikartovský. Podarilo sa nám získať slovenský titul, čo bola naša priorita. Druhým cieľom bolo to, aby sme európsky pohár hrali aj na jar. My sme to dokázali posunúť, pretože sme hrali vo finále EHF Európskeho pohára. Čo sme ale hlavne spokojní, šancu v prvom tíme dostávali aj naše mladé hráčky. Ich minutáž postupne rástla, či už je to pri Geffertovej, Lukáčovej, alebo Sabovovej. Komplexne hrali mladé dievčatá veľa a bolo to práve to, čo sme od trénera požadovali. Chceli sme, aby boli čo najviac vyťažené nielen v MOL lige, ale aj v zápasoch pohárovej Európy.“
V novembri ste vytiahli relatívne neznámeho trénera Maroša Vikartovského. Dnes už môžete povedať, aké ciele mu boli predostreté?
„Pre nás nebol celkom neznámy, keďže tu úspešne viedol dorastenky a sledovali sme jeho kariéru aj potom, čo u nás skončil. Keď sme po odvolaní Michala Lukačína uvažovali ako ďalej, chceli sme tím nakopnúť mladým trénerom. Mali sme mladý tím a chceli sme omladiť aj trénerský post. Mali sme tri alternatívy a Maroš Vikartovský bol z tých troch trénerov najmladší. Čo sa týka cieľov, predostreli sme mu to, aby dostávali mladé hráčky čo najviac priestoru a zisk titulu majstra Slovenska. Oba tieto ciele Vikartovský naplnil a preto dostal našu dôveru aj do nasledujúcej sezóny.“
Dobré umiestnenia ste žali aj v mládeži. Mladšie dorastenky skončili na bronzovej pozícii, staršie žiačky boli dokonca strieborné a nestratili sa ani ďalšie tímy. Starším dorastenkám a mladším žiačkam iba tesne ušli cenné kovy. Ako ste spokojní s touto zložkou?
„Aj tu musíme byť spokojní. Staršie dorastenky sa dlho bili o prvé miesto v dlhodobej časti. V nej nakoniec skončili na druhej priečke. Na finálovom turnaji však dvakrát prehrali a skončili štvrté. Myslím si, že výsledok by bol iný, keby mohol tréner Daniš využiť všetky hráčky na finálovom turnaji. Tie, čo sú ale v ženskom kádri vtedy hrali finále EHF Európskeho pohára. Mladšie dorastenky sa oproti minulému roku posunuli o jedno miesto a aj tu sme spokojní. Staršie žiačky prehrali vo finále prvý zápas v sezóne a na medailu siahali aj mladšie žiačky. Obe boli krajskými majsterkami. Pre nás ale nie sú najdôležitejšie medaile. Dôležité je, aby sa hráčky postupne posúvali. Teraz máme v ženskom tíme šesť hráčok, čo prešli našou mládežníckou štruktúrou a v tom chceme pokračovať aj ďalej. Bavíme sa o brankárkach Jakubíkovej s Lazorakovou, Geffertovej, Soskydovej, Lukáčovej a Sabovovej. Teraz prichádzajú ďalšie dievčatá (Krasnianska, Bérešová, Valiska, Kubičinová), ktoré by sa mali takisto prvom tíme aklimatizovať. Spolu s tými hráčkami, čo idú teraz do prvého tímu už budeme mať desať hráčok, čo prešli našou mládežníckou štruktúrou, čo je viac ako polovica tímu.“
Poďme k novej sezóne. Ako sa tvoril terajší ženský tím?
„Jeho tvorba kopírovala požiadavky realizačného tímu. Chceli sme riešiť hlavne pozíciu na pravej spojke, kde sme hrali minulú sezónu bez ľavorukej hráčky. Preto k nám prichádza Dukoska zo Severného Macedónska. Ďalšia pozícia, ktorú sme potrebovali poriešiť bol tretí pivot, kde prišla ukrajinská reprezentantka Kolodiuková. Takisto sme chceli zrýchliť našu hru a preto sme priviedli Brazílčanku Policarpo Santosovú, ktorú sme poznali z Dunajskej Stredy. Našou požiadavkou na realizačný tím bude aj to, aby v príprave dostali dostatok šancí aj naše mladé hráčky. Tie sme do prvého tímu posunuli minulý rok, aj teraz. Ten ďalší zrejme bude výpadok, keďže máme veľa mladších hráčok v staršom doraste, na druhej strane, ďalšie roky budú plodnejšie, pretože v dorastoch máme dostatok talentovaných hráčok.“
V lete sa predstavíte doma až v troch víkendoch po sebe. Bol to zámer?
„Áno, bol to zámer. Minulý rok sme hrali doma v lete iba jeden zápas. Bolo to zapríčinené tým, že v lete skončil na vlastnú žiadosť tréner Peter Kostka a menila sa aj športová riaditeľka. Tento rok sme to divákom chceli vynahradiť. V prvých dvoch víkendoch privítame ukrajinské tímy Karpaty Užhorod a Sokol Kyjev. Potom príde na rad domáci turnaj O pohár mesta Michalovce, ktorý budeme organizovať znova po roku. Divák sa môže tešiť na zaujímavú konfrontáciu s maďarskou Kisvárdou, rumunským Baia Mare či poľskými Kobierzycami. Všetko sú to kvalitné tímy, takže očakávam zaujímavé zápasy.“
V novembri vás čaká ďalšia herná previerka v pohárovej Európe. Opäť budete hrať EHF Európsky pohár, v ktorom ste sa štyrikrát za sebou dostali do semifinále a dvakrát do finále. V nasledujúcej sezóne ste nasadení do tretieho kola a dokonca z prvého miesta. Čo hovoríte na tento úspech?
„Je to výsledok nášho dlhodobého pôsobenia v európskych pohároch, kde za sme za posledných 25 rokov chýbali iba raz a súčasne výsledok našich posledných úspechov v tomto pohári, v ktorom sme to dvakrát za tri roky dotiahli až do finále. Je to vizitka, ako to robíme, vizitka dievčat, aké výkony predvádzajú, realizačných tímov ako vedia dievčatá pripraviť a namotivovať. Sme samozrejme radi, že sme takto vysoko, no je to aj záväzok, aby sme našu pozíciu potvrdili. Opäť bude pre nás cieľom hrať európsky pohár aj v jarnej časti, na čo nám momentálne stačí prejsť cez jedného súpera. Zároveň je to aj potvrdenie našej pozície v hádzanárskej Európe.“
