Hádzanárky MŠK Iuventa Michalovce v nedeľu začínajú súboj o svoj trinásty slovenský titul, v ktorom vyzvú Dunajskú Stredu. A aj keď sa tešili z titulu už dvanásťkrát, niektoré hráčky z tímu pocit zo zdvíhania majstrovského pohára ešte nepoznajú. Sú nimi aj čiernohorské legionárky Mária Radovičová a Milica Trifunovičová.
Odchovankyne najslávnejšieho čiernohorského klubu ŽRK Budučnosť Podgorica prišli do metropoly Zemplína v lete roka 2019. A rozhodne neľutujú. „Ja som chcela viac hrať ženskú hádzanú. V Podgorici bolo dosť ťažké sa presadiť, preto som sa rozhodla prijať michalovskú ponuku,“ poznamenala účastníčka ME kadetiek 2017 v Michalovciach Maria Radovičová. „Trošku som to tu poznala, nešla som teda do úplne nového prostredia. Navyše, bolo super, že so mnou prišla aj Milica, takže sme si na nové zvykali spolu,“ pokračuje „Roksy“, na ktorej slová nadväzuje aj Trifunovičová. „Som tu veľmi spokojná. Cítim sa ako doma. Je tu fantastické zázemia, v hale máme prakticky všetko, čo potrebujeme pre svoj športový rast. Takisto sa nám páči aj mesto a prostredie okolo Michaloviec. Teraz sme si ho kvôli korone síce nemohli veľmi užívať, no verím, že v najbližších týždňoch sa to zmení a my dokonale spoznáme aj prostredie Zemplína,“ podotýka bývalá mládežnícka reprezentantka svojej krajiny, ktorá opäť spomenula podmienky v klube. „Kvôli ním som sem nešla. Skôr ma zaujala vízia klubu a to, že môžem dostať veľkú minutáž. Nič ma tu nesklamalo, všetko je super. Podmienky, ako hala a prostredie, čo som už spomínala, sú iba čerešničkou na torte,“ pokračuje Milica Trifunovičová.
V tejto chvíli dvadsaťročné odchovankyne podgorickej hádzanej lákali aj ambície michalovského klubu. Ten pravidelne na domácej scéne získava pohára, podobne ako ŽRK Budučnosť v čiernohorskej lige. Seniorský titul im ale ešte chýba. Vlani ich zastavila korona, tentoraz si konečne zahrajú aj seniorské finále. „Mňa veľmi mrzelo, že sme sa vlani do play-off nedostali. Prišla pandémia, ktorá všetko zrušila. Aj preto sa teraz na zápasy s Dunajskou Stredou teším ešte viac. Seniorský titul mi chýba a chcem ho získať teraz s Michalovcami,“ podotýka Trifunovičová, ktorá sa na prvom krídle strieda s Bibianou Štefaníkovou. Na krídle, ale z opačnej ľavej strany hráva aj Radovičová. Tá by si beztak finálové zápasy vo vlaňajšej sezóne neužila, keďže krátko pred vypuknutím pandémie si zranila rameno. „Verím, že všetky dievčatá sme dobre pripravené na národné finálové zápasy. Keď vydáme zo seba všetko, verím v to, že získame zlato.“
Finálovým súperom Michalovčaniek bude nevyspytateľná Dunajská Streda. Tá vlani vstúpila do MOL ligy a ako jediný slovenský účastník nadnárodnej súťaže nemá s ňou negatívnu bilanciou. Doteraz totiž vo všetkých štyroch dueloch tešil domáci tím. „Nepovedala by som, že nám tento súper nesedí. Skôr sa doma v oboch prípadoch vypol k dobrému výkonu a my sme urobili viac chýb, ako súperky. Preto sme tam dvakrát prehrali. Ja však verím, že tentoraz to bude iné a v Dunajskej Strede po domácej výhre triumfujeme takisto,“ zdôrazňuje Milica Trifunovičová. Jej kamarátka Radovičová silu súperiek na vlastnej koži nepozná. „V tejto sezóne som proti nim nehrala. V prvom vzájomnom zápase u nás som ešte nemohla hrať kvôli operovanému ramenu, pri prehre tam som mala problémy s kolenom. Teraz som už v poriadku a mám túžbu pobiť sa o slovenský titul, ktorý by bol mojím prvým ženským.“
Godečová o štvrtý titul
Tréner MŠK Iuventa Jan Beňadik má okrem dvoch sympatických kridelničok z Čiernej Hory k dispozícii ešte ďalšie dve hráčky. Pred sezónou káder rozšírili pivotka Ivana Godečová a spojka Naďa Čorovičová. Tá koncom minulého roka v tíme skončila, no čiernohorská légia ostala v Michalovciach štvorčlenná, keďže ju doplnila už skúsená Sanja Premovičová. Aj nádejná Godečová, ktorá je rovnaký ročník narodenia ako obe kridelníčky, prišla do Michaloviec rozvíjať svoj talent. Na rozdiel od nich sa ale dostala aj do prvého tímu ŽRK Budučnosť, v ktorom hrávala už od šestnásť rokov. „Aj preto mám náskok pred Mili a Roksy v tituloch. V Podgorici som ich získala tri,“ smeje sa Godečová, ktorá sa takisto už udomácnila v prvom tíme MŠK Iuventa. „Prišla som sem preto, aby som hrala viac ako v Podgorici. Klub nám všetkým vytvára také podmienky, aby sme boli najlepšie. Podmienky sa dajú porovnať aj s európskymi tímami. Viem, o čom hovorím, keďže som tri roky hrala v tíme pravidelného účastníka Ligy majstrov. Podmienky sú porovnateľné,“ pokračuje Godečová. Aj ona sa teší na vyvrcholenie sezóny. „Teším sa na vyvrcholenie sezóny a zápasy s Dunajskou Stredou. Finálové zápasy sú výnimočnejšie a plnšie emócii, ako ligové zápasy. Aj preto ich mám rada.“
Kvôli korone menej priestoru pre návrat domov
Aj keď ich domovská krajina nie je pre Slovensko na konci sveta, súčasná situácia s koronavírusom im poriadne zmarila plány na častejšiu cestu do rodnej krajiny. „Samozrejme, že je to teraz ťažšie. Doma sme boli napríklad aj počas poslednej reprezentačnej prestávky, no museli sme sa veľmi obracať, aby sme našli nejaké lety, ktoré by nás dopravili domov. Ja osobne som si aj preto krátky pobyt doma užila o to viac,“ smeje sa Milica Trifunovičová, ktorá sa už podľa vlastných cíti doma aj v Michalovciach. Podobne je na tom aj Radovičová. „Ako som povedala, veľmi nám obom pomohlo, že sme sem prišli s Milicou obe. Mohli sme sa na seba spoľahnúť a vo veľkom nám pomohol klub a dievčatá v kádri. Všetky sú super.“ Spomenutá dvojica vydláždila cestu do Michaloviec aj pre Godečovú, ktorá sem prišla minulé leto. „Vďaka dievčatám som sem nešla do neznámeho prostredia. Pred podpisom zmluvy som sa ich samozrejme pýtala na klub a vo všetkých aspektoch mi ho odporučili.“
Zdroj: Noviny Zemplína (Peter Brendza)
