Náš ženský tím sa v lete výrazne posilnil. Jednou z opôr by mala byť skúsená, čochvíľa 30-ročná Marianna Rebičová, ktorá sa vracia po roku v poľskom Lubline. Predtým pôsobila aj v maďarskej Kisvárde, či slovinskom RK Krim Mercator Ľubľana, s ktorým si dokonca zahrala v skupinovej fáze Ligy majstrov. Doteraz je jedinou Michalovčankou, ktorej sa to podarilo. Teraz prichádza nadobudnuté skúsenosti vrátiť do klubu, kde začínala s hádzanou.
Marianna, ako sa rodil váš návrat do Michaloviec?
„Najdôležitejším faktorom môjho návratu domov bola rodina. To som spomínala hneď v úvode, keď som podpísala zmluvu s Iuventou. Dokončila som vysokú školu. Hrať by som ešte chcela niekoľko rokov a potom sa už chcem zaradiť do civilného, pracovného života. Viac-menej som sa vrátila kvôli rodine.“
Čo vám dali roky v zahraničí?
„Teraz už môžem radiť mladým dievčatám, že to nie je vždy ideálne a vonkoncom to nie je iba med lízať. Keď som bola mladšia, myslela som si, že v zahraničí je to oveľa lepšie. Veľmi som sa mýlila. Získala som skúsenosti, viac som sa stala samostatnou, no nebolo to celkom ideálne. Chýbala mi rodina a kamaráti.“
Poďme k cieľom. Tie sa vám v zahraničí naplnili?
„V prvom rade musím povedať, že sa mi splnil sen. Zahrala som si v Lige majstrov. V zahraničí je to ale tak, že zakaždým si musíte sadnúť so všetkým. Musíte si sadnúť s trénerom, takisto aj s kolektívom. Ja som nikdy s tým problém nemala, nie je to ale ako doma…“
Vy sa vraciate do Michaloviec po roku do úplne iného kádra, ako keď ste odchádzali. Dosť vážna zmena za jeden rok?
„Áno, je to tak, ale na druhej strane sú tu aj hráčky, ktoré tu boli predtým. Osobne som nemala nikdy problém s nikým a nemám ho ani teraz. S novými dievčatami sa pomaly zoznamujeme a verím, že vytvoríme výborný kolektív.“
Iuventa vlani spadla z vydobených pozícii. S akými cieľmi sa sem vraciate?
„Jednoznačne s tými, aby sa na tie pozície vrátila. V tomto klubu boli ciele vždy najvyššie. Vždy tu boli ciele vyhrávať poháre a takisto aj presadenie sa v Európe, čo sa dlho nedarilo. Paradoxne, keď dievčatá nezískali titul, dostali sa do semifinále európskeho pohára. Ukázali, že sa to dá. Ja verím v zopakovanie tejto cesty, že na ňu teda nadviažeme a takisto verím, že nadviažeme na tie úspechy na domácej scéne, ktoré sme dosiahli napríklad aj v sezóne, po ktorej som odišla do Lublinu.“
Tento týždeň budete trénovať s vaším bývalým klubom, ktorý tu je na sústredení. Tešíte sa na to?
„Určite! Takéto tréningy som už zažila. Teším sa na ne, ako aj na dievčatá z tímu.“
S Lublinom sa stretnete aj dvakrát v príprave. Budú tieto zápasy pre vás špecifické?
„Samozrejme, že budú, pretože s dievčatami som ešte pred niekoľkými týždňami hrala. Ja som ale vždy vedela vypnúť k výkonom proti tímom, kde som v minulosti pôsobila. Verím, že to takto bude aj teraz.“
