Hádzanárky Iuventy Michalovce mohli byť prvým slovenským klubom v ére samostatnosti, ktorý získa európsku pohárovú trofej. S jedlom rastie chuť, na Zemplíne túžia okúsiť vyšší level. Táto sezóna sa však ešte nekončí, práve naopak.
„Takú plnú halu sme tu ešte nezažili,“ vraveli s úžasom samotní Michalovčania. Tamojšia Chemkostav aréna praskala v piatok podvečer vo švíkoch, tiesnilo sa v nej 1 600 mimoriadne zvedavých priaznivcov. Dôvod bol jasný – hádzanárky Iuventy Michalovce sa stali len druhým slovenským klubom, ktorý sa v ére samostatnosti prebojoval do finále európskej súťaže. Michalovčanky nechceli zastať tesne pod vrcholom, tak ako sa to stalo Banskej Bystrici v dnes už neexistujúcom Pohári víťazov pohárov pred 24 rokmi. Optimizmus im do žíl vlievalo len dvojgólové manko – v prvom finálovom stretnutí Európskeho pohára EHF prehrali v Španielsku s aktuálnym finalistom tamojšej najvyššej súťaže Atticgo BM Elche 20:22. Zdalo sa, že víťazná trofej a historický okamih sú na dosah. Michalovský tábor sa dušoval, že zmazať stratu a pridať čosi navyše je v jeho silách. Po odvetnom súboji skutočne vytryskol gejzír radosti, avšak nie na strane slovenského zástupcu. Michalovčankami lomcovali iné emócie, viaceré hráčky premohol plač.
Finálová odveta sa, s výnimkou úvodných minút, nevyvíjala vôbec v prospech Michaloviec. Španielsky tím postupne získaval čoraz komfortnejší náskok, prvý polčas zakončil vedením o 5 gólov (15:10). Krátko po prestávke viedlo Elche už o 6 gólov a hoci slovenský zástupca robil čo mohol, na menej než trojgólový rozdiel sa nedokázal priblížiť. Naopak, hosťujúci tím v závere opäť zveľadil svoj komfortný náskok a po výhre 28:22 dvíhali na Zemplíne nad hlavu tretiu najcennejšiu európsku trofej hráčky hosťujúceho tímu. „Od roku 1998 nebol slovenský tím vo finále európskej súťaže. To je hrozne dávno a dovolím si tvrdiť, že istý čas sa to znova žiadnemu nepodarí. Jedno oko dnes smúti, ale druhé je hrdé na to, čo sme tento rok dokázali,“ hovoril dojatý tréner Iuventy Michalovce Peter Kostka.
Každý športovec túži hrať veľké finále a zažiariť v ňom. Kapitánke Patrícii Wollingerovej sa tento sen splnil, v rozhodujúcom súboji o európsku trofej strelila 11 gólov! Zaznamenala polovica presných zásahov celého tímu. „Výsledok nás mrzí, ale urobili sme maximum. Bola to pre nás ohromná skúsenosť, ja už taký zápas hrať nebudem. Je to pre mňa po mojom synovi druhá najkrajšia vec v živote,“ premáhala slzy v očiach. „Myslím si, že pre Slovensko je aj to, že sme postúpili do finále, veľký úspech. Po zápase sú tie pocity iné, ale časom si to zrejme uvedomíme,“ pokračovala Wollingerová. Súhlasila, že v odvete zohrala rolu aj psychika. Chcenie v takom zápase bolo až priveľké, čo zvykne byť kontraproduktívne. „Bolo to pre nás prvé európske finále, asi nemáme až také skúsenosti, ale s každým sa dá hrať. Po prvom zápase sme si mysleli, že to fakt môžeme zvládnuť. V odvete sme si museli siahnuť na dno svojich síl a potrebovali sme, aby nám vyšlo všetko, čo sa nestalo. Súperky boli lepšie, gratulujeme im,“ ocenila michalovská kapitánka víťazný tím.
Vzhľadom na to, v akom stave je slovenský šport, bol mimoriadne príjemným osviežením pohľad na tribúny. Plná hala, fantasticky povzbudzujúci a farebne zladený fanklub, mohutná ďakovačka, to všetko vyvolávalo zimomriavkové stavy. „Ľudia boli úžasní. Podarilo sa nám vypredať halu, čo je ,brutál´. Ďakujeme všetkým, ktorí prišli a povzbudzovali nás,“ pochvaľovala si (nielen) Wollingerová.
Michalovské hádzanárky prešli počas svojej spanilej európskej jazdy poriadne dlhú cestu. Vyradili piatich súperov, ktorých cveng každým kolom rástol – Borac Banja Luka (Bosna a Hercegovina), Istogu (Kosovo), Ajdovščina (Slovinsko), Venlo (Holandsko), Benfica Lisabon (Portugalsko). Nad ich sily bol až elitný španielsky tím. „Vedeli sme, čo bude súper bude hrať, ale treba športovo priznať, že bol lepší,“ uznal aj tréner Kostka, podľa ktorého michalovský tím narazil na svoj výkonnostný strop. „Mali sme úseky, kedy sme ukázali kvalitu a súpera predčili, ale nebolo ich toľko, aby sme mohli vyhrať. Kvalita defenzívy Elche bola v odvete na špičkovej úrovni. Našim plánom B bola hra 7 na 6, bez brankárky, to nám v Španielsku vychádzalo, ale tentoraz nie. Súper bol na to kvalitne pripravený, my sme v prečísleniach nemali dobré riešenia a v obrane sme prehrávali veľa súbojov,“ analyzoval Kostka.
Zdôraznil, že na hráčky je hrdý a aj on bol doslova unesený z atmosféry. „Úžasné. Fanúšikovia nás ešte 30 minút po zápase nepustili z palubovky,“ opisoval. Galapredstavenie kapitánky Wollingerovej ho, zdá sa, neprekvapilo. „Pre mňa je najlepšou hráčkou na Slovensku. A to nehovorím preto, že som jej tréner. Nebyť nej, tak tu dnes ani nestojíme. Samozrejme, je to tímový šport, ale v kľúčových fázach rozhodujú individuality. Nie je len osobnosťou na ihrisku, ale aj v kabíne. Dokonca mi pomáha s prípravou taktiky na súperov,“ prezradil Kostka. S jedlom rastie chuť, čo platí aj o Iuvente. V budúcej sezóne sa chce klub pokúsiť o účasť v Európskej lige. „Snívame o náročnejšej súťaži, ale treba si priznať, že družstvá, ktoré v nej hrajú sú rozpočtovo i čo sa týka logistiky úplne inde. To nie je iná súťaž, ale iný šport… Potrebujeme sa pripraviť po každej stránke. V lete prídu nové posily a budeme robiť všetko pre to, aby sme si sen kvalifikovať sa do Európskej ligy splnili,“ avizuje Kostka. Okrem náročného európskeho cieľa bude podľa jeho slov zámerom dať v nadnárodnej MOL lige priestor aj perspektívnym mladým hráčkam.
Aktuálna sezóna sa však pre Michalovce ešte nekončí, práve naopak. Kým finále Európskeho pohára proti Elche bol akýsi bonbónik, najbližšiu stredu príde na rad súboj o všetko na domácej scéne. Na palubovke Dunajskej Stredy si to v priamom súboji s týmto súperom rozdajú o titul majstra Slovenska. Duel sa v pôvodnom termíne neuskutočnil. „Týždeň sme sa pripravovali na toto stretnutie a keď sme už vystupovali z autobusu, dozvedeli sme sa, že bol spáchaný atentát na premiéra Róberta Fica a zápas sa ruší. Následne sme išli dva týždne v kuse, takže teraz dostanú baby dva dni voľno. Potom budeme mať jeden tréning na to, aby sme sa pripravili na Dunajskú Stredu, ktorá hrá úplne iným spôsobom než Elche. Bude to o morálnych vlastnostiach a extrémnej bojovnosti. Nič nové už nevymyslíme, ale ani súper,“ dodal kouč suveréna slovenskej ženskej hádzanej v uplynulých dvoch dekádach.
Zdroj: šport.sk
