Mohla to byť sezóna snov. Chýbali iba dve víťazstvá. Hádzanárky MŠK Iuventa Michalovce siahali v sezóne až na štyri poháre. Ziskom titulu v MOL lige, ako aj Slovenským pohárom síce zahasili smäd po trofejách, záver sezóny z ich strany už ale vyznel rozpačito. Po troch prehrách v rade prišli nielen o možnosť zisku EHF Európskeho pohára, ale nezískali ani slovenský titul, čo bol najvyšší prioritný cieľ. O príčinách toho, že titul opäť zostal v Dunajskej Strede, o úspešnej sezóne, v ktorej na domácej scéne prehrali iba dvakrát, v prvom a poslednom zápase, ale aj o nasledujúcej sezóne, je už náš rozhovor s trénerom tímu Petrom Kostkom.
Pán tréner, vrátime sa ešte k poslednému zápasu v sezóne v Dunajskej Strede. Pominulo už obrovské sklamanie?
„Nie a bude to bolieť ešte dlho. Naším hlavným cieľom bolo totiž vrátiť titul do Michaloviec, čo sa nám nepodarilo. Musíme sa s tým zmieriť a budúci rok ísť do sezóny opäť s tým cieľom, ako v tejto. Hnev a zlosť z tejto sezóny ma bude určite poháňať v tej nasledujúcej. Vrátiť titul do Michaloviec bude najvyššou prioritou. Určite som kvôli tomu neprišiel do Michaloviec, aby Iuventa bola tri roky bez titulu. Urobím preto všetko, aby sme ho vrátili do Michaloviec v budúcej sezóne. Za tých podmienok, aké tu máme, nie je možné, aby sme ho nezískali budúci rok. Aj keby traktory padali… “
Ako by ste zhodnotili sezónu?
„Stále to beriem tak, že jedno oko sa smeje a druhé je smutné. Oko, ktoré sa smeje je hrdé na to, že sa nám podaril obrovský úspech na medzinárodnej scéne. S dievčatami sme si robili srandu, že naposledy bol slovenský klub vo finále európskeho pohára, keď bol Mečiar ešte premiérom. Viaceré baby z kádra vtedy ešte ani neboli na svete. Nám sa podarilo dostať do finále. Vrátili sme hádzanú na stránky novín, televízii. Mnohí ľudia chceli vidieť naše zápasy. Hádzanej sme urobili obrovskú reklamu. Na Elche bola vypredaná Chemkostav aréne, čo sa nám podarilo po niekoľkých rokoch. Vlaňajšie semifinále sme posunuli ešte o krok ďalej a ukázali sme, že to nebola náhoda. Som hrdý na svoj tím, že sa stal už vo februári víťazom MOL ligy Takto skoro ešte víťazom tejto súťaže nebol nikto. Stratili sme iba tri body. Podarilo sa nám aj obhájiť Slovenský pohár.“
Čo s tým druhým okom?
„Smúti nad tým, že sme boli blízko, no nedotiahli sme to dokonca. Prehrali sme posledné tri zápasy, čo ma veľmi mrzí. Dvojgólová prehra v Elche nám ešte vliala nádej. Doma sme boli totiž silní. V odvete sme ale nezvládli prvý polčas. Prehrali sme ho o päť gólov a potom to už bolo ťažké. Športovo treba priznať, že Elche bolo lepšie. Našou prioritou bol zisk slovenského titulu a tu cítim obrovskú krivdu. Vstúpili do toho aj nešportové faktory. Týždeň sme sa pripravovali na súboj v Dunajskej Strede, vyšli sme z autobusu a bolo nám povedané, že nehráme. Sedem dní sme minuli na zápas, ktorý sa nehral… Hrať sme v Dunajskej Strede museli až po zápasoch s Elche, kde sme sa veľmi psychicky vyžmýkali. Súperky naopak mali dva týždne voľno, mohli sa doliečiť a pripraviť na zápas sezóny. My sme mali po prehre s Elche iba jediný tréning, čo bolo cítiť. Prehrali sme na ihrisku, ako aj na diplomatickom poli. Som o tom presvedčený, že keby sme hrali v sobotu, v Dunajskej Strede vyhráme. Museli sme hrať už v stredu a preladiť po zápasoch s Elche na tohto súpera nebolo ľahké. Zaplatili sme daň za to, že sme boli vo finále pohára. Zo zväzu nám povedali, že sa súťaže musia dohrať do 29.mája. Zaujímavé ale je, že napríklad mužské finále a séria o bronz vrcholili až prvého júna… Je to pre nás veľké poučenie do budúcej sezóny, aby sa táto situácia neopakovala.“
Zdalo sa nám, že po semifinálovom dvojzápase s Benficou Lisabon v EHF Európskom pohári bolo družstvo emočne vyhoreté. Súhlasíte s naším tvrdením?
„Čo sa týka dvojzápasu s portugalským tímom, tam sme sa emočne rozdali. Mali sme aj trochu šťastia, no boli sme aj dobre pripravení. Bol to absolútny vrchol družstva. Odvtedy sme sa už nedokázali nastaviť. Následne sme doma nedokázali zdolať Dunajskú Stredu, ktorá sa v nadstavbe dostala do výhody. Malo to ale aj svoje dôvody. Prišli sme až v pondelok večer. Boli sme unavení, emočné vybití. Aj preto sme dali dievčatám dva dni voľno a pred zápasom s DAC sme tak mali iba tri tréningy. Situácia sa zopakovala aj teraz. Po prehre s Elche sme museli dať hráčkam voľno. Trénovali sme až v pondelok, teda dva dni pred zápasom v Dunajskej Strede. K tomu treba pridať cestu cez celé Slovensko. To nie je výhovorka, to je realita… Nemôžem povedať, že dievčatá niečo odflákli. Skrátka, boli unavené a prvý domáci zápas s Dunajskou Stredou rozhodol o titule. V druhom polčase sme zahodili množstvo šancí a nedokázali vyhrať. Naša sezóna bola parádna. Neprehrali sme 32 zápasov v rade, no prehrali tri posledné. Športový život nemá logiku. Nás to dobehlo na záver sezóny a bolo to fakt kruté. Poučili sme sa do budúcna. Potrebujeme mať širší káder a hlavne v ňom také hráčky, ktoré môžem použiť nielen proti ľahším súperom v MOL lige, ale vo všetkých dueloch, ktoré nás čakajú. Aj preto teraz chceme posilniť káder tak, aby sme to mali zdvojené, ba až strojené.“
Systém MOL ligy sa pre budúcu sezónu mení. Víťaz základnej časti nebude celkovým víťazom a na štyri tímy ešte čaká Final-four. Je to signál dať priestor v zápasoch mladších hráčkam?
„Inak by som to ani nepovedal. Je to šanca pre mladé dievčatá ukázať, že si zaslúžia hrať aj ťažšie zápasy. Ambíciou bude hrať rýchlo a vyhrávať, no ja budem preferovať, aby v zápasoch hrali hlavne tie dievčatá, ktoré hrali menej. Máme kopec mladých hráčok, ktoré potrebujú veľa hrať. Verím, že táto súťaž bude pre hráčky ako Sosykda, Bačenková, Dvorščáková, ale aj mladučká Lukáčová, ktorá k nám príde z dorastu, ako stvorená. Naberú skúsenosti, hernú prax a ukážu, či si zaslúžia šancu aj v ťažších zápasoch. Budem určite tlačiť na dievčatá, aby vyhrali každý jeden zápas. Ale toto bude súťaž pre nich. Aj to bola moja podmienka pri podpisovaní zmluvy. V MOL lige de facto o nič nepôjde. Potrebujeme v národnej nadstavbe preskočiť jeden tím, aby sme si zahrali na prestížnom Final-four. To bude neskorší cieľ.“
Tím čaká ďalšia prestavba. Odíde z neho šesť hráčok, päť až šesť by malo prísť. Čo čakať od budúcej sezóny?
„Tie dievčatá, ktoré odchádzajú, zanechali obrovskú brázdu. Mária Radovičová tu bola päť rokov, čo je strašne dlho. Divákov si získala aj Naira Almeidová. Rozhodla aj túžba po domove, či blízkosť blízkej osoby. S tým nemôžeme nič robiť a odchádzajúcim dievčatám iba želať, aby sa im darilo tak v športovom, ako aj osobnom živote. Prišiel čas, aby sa káder prestaval. Verím, že nové dievčatá dobre zapadnú a budú ešte nápomocnejšie naším cieľom, ako tie dievčatá, ktoré odchádzajú. Od nových posíl si sľubujeme veľa. Potrebujme mať zdvojené a až strojené posty. Musí nastať situácia, že na lavičke budem mať hráčky, ktoré keď naskočia, urobia ešte viac ako tie, čo sú na ihrisku. Musíme vedieť meniť rytmus hry, meniť štýl obrany, ale aj dobre naň reagovať. Musíme hrať ešte variabilnejšie, ako sme hrali doteraz. Hľadali sme hráčky, ktoré by sa vedeli presadiť aj proti ofenzívnejším obranám súperiek. Od nových hráčok si teda sľubujem väčšia kvalitu v obrane a väčšiu variabilitu v útoku.“
Ako bude vyzerať letná príprava?
„Začneme siedmeho júla spoločnou večerou. Od ôsmeho júla sa budeme pripravovať celý mesiac v domácich podmienkach. Meníme trošku model, nepôjdeme na sústredenie. Je to hlavne z dôvodu toho, že sem prídu nové hráčky, ktoré sa budú musieť aklimatizovať. Takisto na nich bude čakať množstvo byrokratických povinností. Druhým dôvodom je to, aby sme sa vyhli cestovaniu, keďže sa nacestujeme až, až v sezóne. Radšej kvalitne potrénujeme doma. V auguste nás už čakajú turnaje. Jeden z nich aj doma. Odohráme asi dvanásť zápasov. Ich program bude známy v najbližších dňoch.“
Zdroj: Noviny Zemplína (Peter Brendza)
