Beh zažíva vo svete veľký boom. Slovensko nie je výnimkou a počet ľudí venujúcich sa bežeckým aktivitám rastie. V kolektívnych športoch býva súčasťou letnej či zimnej prípravy a väčšinou nie je v príliš veľkej obľube športovcov. Sú však aj výnimky. Jednou z nich je aj hádzanárka Emilia Kowaliková, ktorá akoby nemala dosť dlhej a náročnej hádzanárskej sezóny zakončenej ziskom majstrovského titulu v drese MŠK Iuventa Michalovce, ale ešte pred odchodom zo Zemplína do rodného Poľska sa predstavila na pretekoch Bidovská dvanástka – Memoriál Imricha Mihoka.
A nie iba sa zúčastnila, ale uspela. Zvolila si dlhšiu z dvoch tratí, pričom na 12 km dobehla do cieľa druhá s ani nie minútovým odstupom za víťazkou. Vo svojej kategórii do 39 rokov dokonca zvíťazila. „Už dávnejšie som rozmýšľala, že chcem vedieť, ako to na takých pretekoch vyzerá a jednoducho skúsiť niečo nové. O behu v Bidovciach som sa dozvedela od nášho fyzioterapeuta Frederika Fecáka (tiež bežal a celkovo skončil štvrtý, v kategórii tretí, pozn. red.), a tak som si povedala, že teraz po sezóne je to skvelá možnosť. Vôbec som nečakala, že môžem zvíťaziť. Išla som bežať pre seba, svoj vlastný pocit a vôbec som neriešila umiestnenie či výsledok. Bola to moja bežecká súťažná premiéra a som rada, že som to zvládla. To, že som vyhrala, ma však veľmi potešilo,” opísala svoje dojmy pre Šport Kowaliková. Priznala, že nie všetko išlo úplne hladko. „Mala som aj krízu. Bolo to medzi 5. a 6. km, keď prišiel kopec a k tomu sa na ceste ešte šmýkalo vzhľadom na nie úplne prajné počasie. Bol to taký moment, keď som si hovorila, že čo ja tu vlastne robím. Chcela som zastaviť a vzdať to. Som však rada, že to boli len myšlienky, ktoré prešli a ja som dobehla.”
Hádzanárky Iuventy Michalovce ukončili sezónu v polovici mája. Po oslavách zisku titulu ešte útla pravá krídelníčka našla v sebe chuť a energiu na bežeckú výzvu. „Ja som typ človeka, ktorý nemôže nič nerobiť. Jednoducho, už ma nudilo byť doma len tak, preto som išla do toho. Samozrejme, sezóna bola extrémne náročná. Potrebovala som aj pár dní voľna, ale keď som počula, že náš fyzioterapeut ide na preteky, tak som to aj ja využila. Prvú súťaž mám za sebou. Dúfam, že budem mať ešte možnosť ísť niekam si zabehať a ukázať sa.” Dvadsaťpäťročná michalovská hádzanárka počas zápasov nabehá toho dosť z obrany do útoku a späť, ale ide o väčšinou krátke šprinty. „Aj preto som chcela skúsiť dlhší beh, či to zvládnem, lebo je to niečo úplne iné. Trochu som sa aj bála a bola v strese pred štartom. Napokon všetko dobre dopadlo,” neskrývala spokojnosť po prvej skúsenosti sympatická ľaváčka, ktorá vyznala svoj vzťahu k behu. „V letnej príprave mám asi najradšej atletické tréningy. Sú dosť náročné, ale mňa baví behanie. A ak je ešte pekné počasie, tak je to super a som spokojná.”
A aké sú jej ďalšie bežecké plány? „Dosť uvažujem, že by som si veľmi chcela vyskúšať polmaratón, ale myslím si, že to bude pre mňa veľmi ťažké z psychickej stránky, či vôbec odbehnem tých 21 km. Teraz som rada, že som zvládla 12 km. Možno do budúcnosti sa mi podarí dať aj polmaratón,” dodala Kowaliková, ktorá má za sebou dve sezóny v drese michalovskej Iuventy.
Zdroj: Denník Šport
