Do konca jesennej časti chýbalo odohrať už iba jediný zápas. Počas vlaňajšej sezóny bol tento zápas smolný pre našu kridelníčku Martinu Popovcovú. V súboji v Dunajskej Strede jej súperka nepríjemne priľahla koleno a aj keď to najskôr nevyzeralo až tak tragicky, „Popi“ sa nevyhla operácii, ktorou prišla nielen o jarnú časť nášho tímu, ale aj o kontinentálny šampionát, na ktorý sa veľmi tešila. Teraz ale hlási návrat a hovorí aj o tom, že sa vracia silnejšia. Na Martinu Popovcovú si opäť súperi zrejme budú musieť dávať pozor. Návrat hlási aj s jednou podstatnou zmenou. Už je z nej inžinierka! Aj o tom je náš rozhovor z novej rubriky „Z kuchyne klubu…“, pri ktorej vám budeme prinášať pravidelný rozhovor na aktuálnu tému.
Najskôr otázka ohľadom lanského novembra. Ako vás ovplyvnil nešťastný duel v Dunajskej Strede?
„Momentálne je to už fajn. Cítim sa už niekoľko týždňov dobre, zaberám v tréningu naplno, bez obmedzení. Tie mesiace boli dosť ťažké. Prakticky od rána do večera mi „šrotovala“ hlava. Snažila som sa niečo spraviť pre seba, pre koleno. Od rána do večera som bola vo fitku s našim fyzioterapeutom. Myslím si, že som vo výbornej forme, som pripravená a už sa teším na svoj návrat na palubovku.“
Na niekoľko týždňov boli sprievodkyňami Martiny Popovcovej barle. Takto sa tešila po januárovom postupe Iuventy v osemfinále EHF Európskeho pohára s gréckym Solúnom.
Vaše zranenie prišlo krátko pred kontinentálnym šampionátom, kde by ste určite nechýbala. Bolo pre vás sklamanie aj to?
„Samozrejme, že áno, pretože som tam hrať chcela. Chcela som sa hádzanársky predať a možno sa aj niekde inde posunúť. Každopádne, rok navyše v Michalovciach mi pomohol. Či tréneri, spoluhráčky, či vedenie klubu, všetci mi vyšli v ústrety a podporili ma.“
Dlhšiu pauzu ste využili aj v štúdiu vysokej školy. V lete ste ho úspešne zavŕšila a už je z vás ekonomická inžinierka. Všetko zlé na niečo dobré?
„Asi tak! V podstate to zranenie bolo na niečo dobré. Popri všetkých hádzanárskych povinnostiach by bolo dokončiť školu pre mňa nesmierne náročné. Tak som mala čas na štúdium. Stále tvrdím, že všetko sa deje pre niečo. Školu mám skončenú, mám väčší kľud a možno aj to zranené koleno dopomohlo k tomu, že som školu úspešne ukončila.“
Vraciate sa po zranení silnejšia?
„Čo sa týka „fyzičky“ určite! Ak mám povedať pravdu, takto fyzicky silná som sa ešte necítila. Čo sa týka psychiky, zranenie mi niečo dalo aj v tomto. Na „hlavu“ to bolo najťažšie. Spolu s trénermi, spoluhráčkami, či fyzioterapeutom Frederikom sme to ale zvládli.“
Keď ste sa zranili a odchádzali ste na operáciu kolena, trénerom tímu bol Peter Kostka. Pri návrate je už trénerom Michal Lukačín a jeho asistentkou vaša bývalá spoluhráčka Patrícia Wollingerová. Čo hovoríte na túto zmenu?
„Samozrejme, že je to zmena, no pre mňa v podstate nič neznamená. Dobre som vychádzali s trénerom Kostkom a rovnako dobre vychádzam s trénerom Lukačínom. Poznali sme sa, keď trénoval už Šaľu. Tak na ňom, ako aj na Pati vidím dôveru, ktorú do mňa vkladajú. Chcú, aby som sa vrátila v plnej sile a hlavne v psychickej pohode.“
Na zápasovej súpiske a krátko aj na palubovke ste sa objavila už v zápase so Slaviou Praha. Aký je váš stav v súčasnosti?
„Už dlhšie trénujem bez úľav. Sem tam koleno ešte cítim, no nie je to nič strašné. V zápase s Prahou som si to odskúšala nejakých tridsať sekúnd, čo bolo prechod do útoku a do obrany… V piatok tesne pred zápasom so Zlínom idem ešte na jednu kontrolu, ktorá keď dopadne dobre, budem už môcť postupne aj hrať.“
Na ľavom krídle vám vyrastá poriadna konkurencia. Emma Lukáčová sa chytila svojej šance a v príprave bola najlepšou strelkyňou tímu. Čo hovoríte na jej progres?
„Ja sa z nej veľmi teším. Dokonca ide o Prešovčanku, rovnako ako som ja. Budem jej pomáhať aj naďalej a keď sa jej podarí ma predčiť, budem iba rada, pretože Iuventa a Slovensko bude mať ďalšiu kvalitnú hádzanárku.“
