V lete sa vrátila do materského klubu. Už nie ako hráčka, ktorá v spojkovom rade spôsobovala súperkám problémy, ale ako trénerka a čerstva mamička. Reč je o Martine Vaľkovej Bačíkovej, ktorá sa v lete stala asistentkou trénera Dušana Daniša pri mladšom doraste. S Danišom sú spájajú aj príjemné spomienky. Jednak z toho, že ju vytiahol do prvého tímu, jednak z titulu z roku 2011 a takisto aj tým, že Danišovi pri dorastenkách robila asistentku v minulosti jej mama Soňa. Tak teda, nech sa páči, „Na slovíčko“ s Martinou Vaľkovou Bačíkovou, ktorá je jednou z našich piatich bývalých hráčok, čo sa vrátili do klubu ako trénerky…
V minulosti ste bola úspešná hráčka, teraz začínate ako trénerka. Prečo ste sa rozhodli prijať ponuku klubu?
„Keďže som bývala hračka, tak mam k tomuto klubu a športu veľmi blízko. Je to pre mňa veľká výzva a zmena v živote trénovať v takomto profesionálnom klube.“
Ako sa rodil váš návrat do Iuventy?
„Kontaktoval ma športový riaditeľ, či by som mala záujem trénovať. Predstavil mi novú štruktúru a filozofiu klubu do budúcna, ktorá sa mi páčila. Na základe toho sme sa dohodli na spolupráci.“
Spolupracujete s trénerom Danišom, ktorý vás v minulosti viedol aj v ženskom tíme. Ako sa vám s ním spolupracuje?
„Keďže pána trénera Daniša poznám od svojich 16 rokov vedela som, že do čoho idem. Profesionálna práca, precíznosť, systém, farbičky modrá, červená a zelená. Je to pre mňa česť s takýmto človekom spolupracovať. Veľa sa od neho učím, pomáhame si navzájom. Nie je to len úžasný tréner, ale aj človek. Je to pre mňa veľká škola.“
V minulosti bola jeho asistentkou pri doraste tvoja mama. Je to taká milá paralela nie?
„Áno viem. Zo začiatku som si to ani neuvedomila, až neskôr. Veľmi sa na tom smejeme.“
Do klubu ste sa vrátili viaceré hráčky, teraz už ako trénerky. Čo na to hovoríte?
„Je to úžasné, že sme viaceré hračky dostali príležitosť vrátiť sa k tomuto krásnemu športu a hlavne v tom klube, v ktorom sme vyrastali. Sme super tím, keďže sa už poznáme, navzájom si všetci pomáhame. Ako sa hovorí, ťaháme za jedno lano, pretože sme jeden klub.“
Ako sa klub zmenil za dobu vašej neúčasti v ňom?
„Zmenil sa od základov, zmenilo sa úplne všetko – športový riaditeľ, tréneri, filozofia klubu, hračky.“
Neláka vás to ešte aj na palubovku?
„Hlavu a srdce láka, len či by to moje telo zvládlo.“
Ako hodnotíte doterajšie mesiace pri tíme mladších dorasteniek?
„Keďže mame odohraté len dva zápasy, aj to najťažšie, je ťažko hodnotiť herný prejav. Individuálne idú dievčatá výkonnostne hore. Stále je na čom pracovať a posúvať sa ďalej. Dievčatá vedia, čo majú robiť a ako. Vedia, čo od nich vyžadujeme. Na základe toho sme spokojní my a aj oni.“
Čo hovoríte na skladbu družstva?
„Družstvo je zaujímavé. Skladá sa z rôznych typov hráčok. Takže, všetko do seba pekne zapadá. Hlavne sú dievčatá vždy pozitívne naladené. To sa mi páči.“
Aké sú vaše trénerské ambície?
„Momentálne nemám žiadne konkrétne trénerské ambície. Mojou trénerskou ambíciou je napredovať. Venujem a sústredím sa hlavne na to, čo sa deje teraz, je to pre mňa veľká škola. Takže sa všetko musím učiť od znova. Doteraz som rozmýšľala ako hračka, ale teraz musím myslieť ako trénerka, čo je dosť veľký rozdiel.“
