Slovenská reprezentantka Vladimíra Bajčiová vlani v lete zamierila do Talianska, kde v drese tímu Jomi Salerno pokračovala v zbieraní trofejí, ako bola zvyknutá z Iuventy Michalovce. Na rok si vyskúšala pôsobenie v zahraničí, od novej sezóny bude opäť pôsobiť doma. Ako sa jej pozdávalo pôsobenie na Apeninskom polostrove a prečo sa rozhodla pre návrat na Zemplín prezradila v rozhovore 24-ročná stredná spojka, ktorú sme vyspovedali pri príležitosti slávnostného vyhlásenia výsledkov ankety SZH “Sedmička roka 2022” v Bratislave.
Ako hodnotíte prvý zahraničný angažmán vo vašej kariére?
„Nebolo to nič jednoduché. Bolo to rok ako na horskej dráhe. Pre mňa to však bola obrovská skúsenosť, za ktorú som rada. Určite pomohlo aj to, že sme vyhrali Taliansky superpohár i majstrovský titul.”
Naplnili sa vaše očakávania z herného hľadiska, keďže Taliansko nie je typická hádzanárska krajina?
„Nie úplne, ale aj z hádzanárskeho hľadiska som si uvedomila určité veci a aj tam som musela pracovať tak, ako by to bolo všade. Malo to svoje za i proti.”
Bol boj o titul náročnejší, ako ste boli zvyknutá na Slovensku?
„Salerno sa v Taliansku tiež pohybuje na popredných priečkach ako Iuventa u nás, čiže považovali nás za favorita. Prvé finále s Erice sme si však prehrali vlastnou vinou. Potom sme si povedali, že musíme hrať našu hru. Jednoduché to určite nebolo, ale myslím si, že titul sme si zaslúžili získať.”
V národnom pohári ste stroskotali v semifinále práve na družstve Erice. Mali ste o to väčšiu motiváciu mu odplatiť toto vyradenie v boji o majstra?
„Určite tam bola aj takáto motivácia, lebo vyradenie v pohárovej súťaži nás veľmi hnevalo, keďže v lige sme nad súperkami vyhrali doma i vonku. Pohár nás mrzel, ale vynahradili sme si to v boji o titul.”
Z troch trofejí ste získali dve – okrem titulu majstra aj superpohár. Vládla v klube spokojnosť so sezónou?
„Myslím si, že áno, hoci sme chceli vyhrať aj domácu pohárovú súťaž. Ďalšie ciele sme splnili, takže bola aj spokojnosť.”
Oslavy titulu či pohárových prvenstiev ste zažívali v drese Iuventy. Boli oslavy v Taliansku iné v porovnaní so Slovenskom?
„Áno, bolo to iné. Úspechy sme so spoluhráčkami oslávili tak striedmo. Po majstrovskom večere sme sa rozpŕchli domov, niektoré dievčatá išli na majstrovstvá v plážovej hádzanej. Na Slovensku to býva určite búrlivejšie.”
Ako hodnotíte život v Taliansku?
„Pre mňa to bolo veľmi náročné, lebo Taliani sú až príliš takpovediac pohodoví a mne to dosť prekáža. Nie som stotožnená s tým, že sa mešká, oni majú na všetko čas. Musela som si zvyknúť iný spôsob života, teda na niečo, čo ja vôbec nepoznám. Celkovo to však bolo super. Pre mňa aj určité uvoľnenie po období, ktoré bolo predtým, keď som počas pôsobenia v Iuvente chodila aj do školy.”
Prečo nebude pokračovať v drese Salerna?
„Dostala som ponuku z Iuventy. Uvažovalo som o návrate, predsa len doma je doma. Viem, ako klub funguje, ako sa tam trénuje, poznám ligu. To všetko zohralo svoju úlohu.”
Prilákali vás späť do Iuventy aj návraty bývalých spoluhráčok Veroniky Habánkovej či Marianny Rebičovej?
„Pravdupovediac, ja som ani nevedela, kto sa vracia a aké zmeny nastanú v družstve. To v tom nehralo nejakú rolu.”
Čo vravíte na to, že v ankete “Sedmička roka 2022” ste obhájili ocenenie ako najlepšia stredná spojka na Slovensku?
„Nečakala som to, ale, samozrejme, som za to veľmi rada a ďakujem všetkým, čo za mňa hlasovali.”
Zdroj: slovakhandball.sk
