Prezidentom MŠK Iuventa Michalovce je iba niečo vyše pol roka. Na tento post sa dostal po uzavretí spojenectva medzi mestom Michalovce a klubom Iuventa Michalovce. Spojenie dvoch silných subjektov už prinieslo prvé výsledky.
Michalovčanky v dlhodobej MOL lige obsadili druhé miesto, keď im len vinou horšieho skóre zo vzájomných duelov ušlo prvé miesto. Všetko si ale vynahradili v národnom play-off, keď zdolali 2:0 na zápasy Prešov aj Dunajskú Stredu a stali sa po trinástykrát majsterkami Slovenska. Tento titul si prvýkrát ako prezident užil Patrik Sabov. O jeho nástupe do funkcie, prvom titule, či ďalších cieľoch Iuventy sme sa s prezidentom MŠK Iuventa porozprávali v našej rubrike „Na slovíčko“.
Pán Sabov, ako hodnotíte prvý polrok v novej funkcii?
„Keďže sme získali prvý titul a splnili základný cieľ, tak veľmi pozitívne. Niektoré veci sme zmenili a riešili trochu inak. Treba otvorene povedať, že ja som sa v klube pohyboval už dlhší čas, takže to pre mňa niečo nové nebolo. Časť z tých funkcii, ktoré teraz vykonávam oficiálne, som možno rok a pol predtým vykonával neoficiálne. Som veľmi spokojný so spoluprácou s mestom. Funguje nám to hlavne v mládeži na úrovni spolupráce so školami, čo si veľmi vážime.“
Vzťahy s mestom neboli niekedy ideálne. Ako ste na tom teraz?
„Mesto sa zaviazalo, že keď vytvoríme spoločný klub, bude jednoduchšie odfinancovať položky, ktoré sú financované aj ostatným klubom, to znamená hlavne prevádzku športoviska. Vyzerá to tak, že ich prísľub bude naplnený a nemáme dôvod nedôverovať tomu, že to tak nebude aj naďalej. Vzťahy sú momentálne na veľmi dobrej úrovni.“
Nemali ste pred vstupom do klubu nejaké obavy?
„Ani nie. Hlavne kvôli tomu, že už nejaký čas som v klube pôsobil a vedel som, do čoho idem, tak som s tým nemal problém.“
Zmenil sa za ten pol rok váš pohľad na hádzanú?
„Môj pohľad na hádzanú sa nezmenil. Skôr sa snažíme zmeniť nejaké veci. Ja som veľmi rád, že práve Jano Beňadik s Borisom Aspridisom pracujú a tlačia na starostlivosti o hráčky, či už je to preventívna vec, alebo po zranení. Dostávame to fakt do veľmi dobrého stavu.“
Tréner prvého tímu Jan Beňadik sedí na dvoch stoličkách. Okrem trénerského postu zastáva aj post športového riaditeľa. Nie je to podľa vás na neho veľa?
„V čase, keď sme sa dohodli s Petrom Dávidom na jeho konci pôsobenia u nás, prišiel spoločný návrh, s ktorým on súhlasil. Odskúšali sme si to a aj keď to nebolo úplne ľahké, myslím si, že to zafungovalo. Keď sa to nastaví tak, že niektoré veci budú rozdelené aj na iných ľudí, dá sa táto dvojfunkcia zvládnuť. Práve preto časť komunikácie s hráčkami som prevzal na seba aj ja. Rozprávam sa s nimi napríklad o zmluvách. Ale taktiež sa s nimi rozprávam aj o tom, ako si predstavujeme ich pôsobenie u nás.“
Riešili ste možno aj nejaké iné alternatívy na trénerský post?
„Bola to pre mňa prvá voľba a som rád, že sme ju zrealizovali predĺžením jeho kontraktu.“
Aké zmeny v kádri sa počas leta uskutočnia?
„Už sme avizovali, odídu Weronika Kordowiecká a Sanja Premovičová. Samozrejme, prídu k nám aj nové hráčky, ktoré v najbližších dňoch predstavíme. Záujem máme o jednu brankárku a minimálne jednu spojku. Káder by mal byť minimálne na rovnakej úrovni, ako bol teraz a ciele teda ostanú nezmenené. Chceme slovenský titul, vyhrať Slovenský pohár a v MOL lige skončiť na medailovom umiestnení. V tomto smere chceme, aby sa do zápasov zapojili aj naše mladé dievčatá čo najviac. Titul v MOL lige si ako cieľ nedávame, no keď to bude aspoň trošku možné, chceme, aby sa dievčatá oň pobili.“
Viacerí vášmu klubu v minulosti vyčítali, že máte veľa legionárok. Tie boli v tíme aj tentoraz, no veľkú rolu v ceste za titulom zohrali aj vaše odchovankyne. Beriete to tak aj vy?
„Presne tak to beriem aj ja. V súčasnosti máme káder, čo sa týka slovenských hráčok a legionárok dobre vyvážený. Naším cieľom je do budúcna dostať to do opačného stavu, aby sme tu mali viac domácich hráčok, viac Sloveniek, ako legionárok. Aj preto sme nastavili niektoré veci v mládeži, aby sme potom mohli hráčky vyťahovať do prvého tímu odtiaľ.“
Takisto sa hovorí aj o tom, že Slovenkám sa do klubu nechce. Pocítili ste to aj vy?
„Čiastočne to cítime. Hráčky, s ktorými sme sa bavili, majú viaceré dôvody. Stále je to o tom, že si vážia ponuku najlepšieho klubu na Slovensku, no ani nevedia zadefinovať, prečo sa rozhodli neprijať našu ponuku. Hlavný problém, ktorý ja vnímam je, že sa obávajú nižšej vyťaženosti a nedostatku vysokých škôl u nás. Chcem však jasne deklarovať, že keď rozmýšľame nad príchodom mladých hráčok, máme presne nastavené, akú záťaž budú mať. Je to jedna z najdôležitejších otázok. Naším cieľom je, aby mladé Slovenky u nás napredovali, ale musia sa aklimatizovať a presvedčiť výkonmi. Čo sa týka štúdia na vysokej škole, umožňujeme štúdium aj v okolitých mestách – Košice, Prešov. Dievčatá navštevujú prednášky, cvičenia a následne si to odtrénujú na individuálnych tréningoch. Aj mojím osobným zámerom je, aby sa dievčatá vzdelávali, pretože ich hádzanárska kariéra raz skončí a potom bude štart do ďalšej etapy života pre nich ľahší.“
V kádri prvého tímu máte tri dvadsaťročné Čiernohorky, aj dve osemnásťročné Ukrajinky. Je to cesta pre klub, že chce dávať priestor aj takto mladým dievčatám, hoci aj z cudziny?
„Keby sa nám to podarilo naplniť zo slovenských zdrojov, touto cestou nejdeme. Táto možnosť momentálne nebola a inú, ako sa vydať cestou legionárok sme ani nemali. Ak chceme byť zaujímavým hráčom, nielen pre slovenskú a českú súťaž, ale aj Európu, musíme sa obzerať aj niekde inde. Maria Radovič s Milicou Trifunovič tu prišli ako osemnásťročné a za dva roky herne povyrástli. To isté platí aj o Ivane Godeč, aj keď je u nás kratšie. Teraz majú väčšiu šancu vydať sa na cestu do lepšej hádzanárskej krajiny. Z nášho tímu sa prestup do Európy podaril už viacerým dievčatám, ako Veronika Habánková, Oľga Perederij, Mária Holešová, či Marianna Rebičová. Je teda vidno, že u nás ten odrazový mostík do Európy je. Je len na škodu, že to niektoré slovenské dievčatá takto nevnímajú .“
Zdroj: Noviny Zemplína (Peter Brendza)