Relatívna úzkosť kádra, či viaceré absencie v ženskom tíme kvôli chorobám, alebo zraneniam spôsobili, že tréneri museli pred reprezentačnou pauzou ešte viac načrieť do kádra staršieho dorastu. Z neho vytiahli krajnú spojku Karin Soskidu a pravú kridelníčku Emu Lukáčovú. Obe, v minulej sezóne ešte iba mladšie dorastenky, si na svoje konto pripísali aj prvé zápasy za ženský tím. Soskyda dokonca hrala aj dvojzápas Európskeho pohára proti švajčiarskemu Yellow Winterthur a premenila rozhodujúci pokutový hod v rozstrele. Podotýkame, že stále má iba sedemnásť rokov!
„Príležitosť v ženskom družstve si veľmi vážim. Priznám sa, pri svojom príchode do klubu som nečakala, že sa dostanem k ženám takto skoro. Som veľmi vďačná za šancu trénerom a keď dostanem aj ďalšie šance, budem sa snažiť ich nesklamať, aby tých zápasov na moje konto pribúdalo aj naďalej,“ poznamenala Soskyda, ktorá nakukla do prvého tímu už v lete. To, že ju tréner Kostka poslal na poslednú sedmičku v rozstrele so veľmi vážila a nechcela ho sklamať. „Aj keď som stále mladá hráčka, tréner mi dôveroval, čo ma zväzovalo, aby som ho nesklamala. Som veľmi rada, že som bola úspešná a takto som mohla pomôcť klubu a poďakovať za dôveru trénerom. Nervózna som nebola, no samozrejme, bola to netradičnejšia situácia, s akou sa stretávam v bežných zápasoch. Priznám sa, dôležitejší gól som ešte nedala,“ pokračuje Soskyda.
Trošku neskôr dostala šancu aj Ema Lukáčová, ktorá sa do prvého tímu dostala po zranení Bibiany Štefanikovej. „Bolo to pre mňa obrovské prekvapenie, keď ma tréner Kostka zavolal pred zápasom so Stupavou do prvého tímu. Snažila som sa chopiť sa šance a keďže stále trénujem s prvým tímom, zrejme som jeho dôveru nesklamala,“ zdôraznila mladučka kridelníčka, ktorá do Michaloviec prišla počas leta z Prešova. „Je to obrovský skok. V klube nám vytvárajú výborné podmienky pre napredovanie a preto, aby sa naša kariéra rozvíjala dopredu,“ reaguje Lukáčová a na jej slová nadväzuje aj Karin Soskyda. „Máme tu všetko, čo potrebujeme. Prostredie je hádzanárske a v klube nám vytvárajú také podmienky, aby sme napredovali.“
Po príchode do prvého tímu spoznali aj pre seba známe tváre. „Ja osobne najlepšie vychádzam s Ali Dvorščákovou, s ktorou sa poznáme z Prešova. Pomaly si zvykám aj na staršie dievčatá v kádri. Väčšinu ale poznám, či už z dorastu, alebo priamo z haly,“ podotýka Ema Lukáčová. „Väčšinu z kádra som už poznala, keďže som prakticky celý čas v hale, kde aj bývam. Najlepšie samozrejme vychádzam s dievčatami, ktoré do klubu prišli so mnou, no rada sa učím aj od starších dievčat,“ nadväzuje na slová svojej spoluhráčky Soskyda, ktorá by sa rada v budúcnosti posunula z Michaloviec ďalej. „Vnímam, že z tohto klubu išli dievčatá priamo do hádzanárskeho sveta. V lete napríklad Holejová, Bajčiová, Trúnková a Godečová, predtým aj ďalšie hráčky. Raz by som chcela nasledovať ich cestu,“ zdôrazňuje mladučka Soskyda.
Ema Lukáčová na záver dodáva. „Sledovala som cestu Martiny Popovcovej a Ali Dvorščákovej, ktoré sa z Prešova posunuli vyššie, teda do najlepšieho klubu na Slovensku. Som veľmi rada, že som ich cestu mohla nasledovať a v prvom rade chcem urobiť všetko preto, aby tých zápasov v ženskom tíme bolo čo najviac. Pozvánkou do ženského tímu moja snaha skončiť nemôže. Chcem sa posúvať ďalej a dosahovať so ženským tímom, ale aj dorastom ďalšie úspechy.“
