Jednou z najlepších slovenských hádzanárok je v súčasnosti Veronika Habánková. Úderná ľaváčka, ktorá sedem rokov pôsobila v Iuvente Michalovce, už druhú sezónu háji farby maďarskej Kisvárdy. Rozhovor s ňou priniesol portál slovakhandball.sk a my vám ho prinášame aj na našej stránke.
Ako sa cítite v klube z Kisvárdy, v ktorom pôsobíte druhú sezónu?
“Páči sa mi tu veľmi. V Kisvárde máme super kolektív a klub funguje na vysoko profesionálnej úrovni.”
Je to váš prvý zahraničný angažmán, bola to výrazná zmena v porovnaní s Iuventou? Zaskočilo vás niečo po príchode do Maďarska?
“Hádzaná sa hrá všade rovnako, takže v tomto smere ma nič nezaskočilo. Azda jedine len jazyk je iný. Maďarčina je veľmi ťažká. Prvý rok nás bolo v tíme viac zahraničných hráčok, takže nám tréner hovoril veci po anglicky. Tento rok je nás cudziniek oveľa menej a kouč chce, aby sme sa učili po maďarsky, takže na tréningu hovorí po maďarsky. Ak však chce niečo povedať konkrétne mne, tak použije angličtinu.”
Ako ste pokročili s tou maďarčinou?
“Zatiaľ som na tom veľmi biedne… Začala som sa raz do týždňa online učiť maďarčinu s učiteľkou, takže teraz je to určite jednoduchšie. V každom prípade postupne čoraz viac rozumiem, aj keď hovoriť sa hanbím. A tiež mám jednu srbskú spoluhráčku, ktorá hovorí plynulo po maďarsky. Je jednoduchšie porozumieť srbčine ako maďarčine.”
Aká je vaša pozícia v družstve, dostávate dostatok príležitostí?
“Minulú sezónu som hrávala celé zápasy. V aktuálnom ročníku som nezačala šťastne, keďže som si v auguste zlomila zápästie a musela som skoro tri mesiace pauzovať. Teraz však opäť dostávam príležitosti, aby som pomohla tímu.”
Ste ľaváčka a môžete hrať na poste pravej spojky či krídla. Na ktorom poste nastupujete najčastejšie?
“Väčšinou hrávam na poste spojky, ale keďže máme len jedno pravé krídlo, alternujem aj tam.”
Ako ste prišli k spomenutému zraneniu ruky? Limituje vás to ešte nejakým spôsobom?
“Na prípravnom turnaji som si zlomila zápästie. Pri výskoku ma sotili a nešťastne som dopadla na zápästie. Jedenásť týždňov som mala ruku v sadre. Keď mi ju dali dole, tak som istý čas rehabilitovala a potom som sa opäť zapojila do tréningového procesu s dievčatami. Môj prvý duel som odohrala 30. decembra proti Fehérváru. Pri veľkej záťaži ma ruka občas bolí, ale to patrí k tomu a je to úplne normálne.”
Spájate aj najbližšiu budúcnosť s Kisvárdou?
“Áno, moja budúcnosť bude opäť spojená s Kisvárdou. Platnosť pôvodnej zmluvy sa mi končí tohto roku v júni, ale už som podpísala nový kontrakt na ďalší rok v Kisvárde.”
V klube sú aj ďalšie Slovenky, ako si počína táto vaša slovenská légia spolu s Kondášovou, Bačenkovou a Durankovou?
“Je to super, že nie som sama na tréningoch a tieto mladé dievčatá trénujú so ženami. Určite im to dá veľa do hádzanárskeho života. Všetky tri dievčatá sú veľmi šikovné a som rada, že môžem s niekým komunikovať aj vo svojom materinskom jazyku.”
Maďarská liga má svoju kvalitu, v aktuálnej tabuľke figurujete na 9. mieste. Vládne vo vašom klube spokojnosť s doterajším účinkovaním v sezóne? Kam siahajú vaše ambície?
“Áno, najvyššia maďarská súťaž je kvalitná. Ako každý iný tím aj my by sme chceli byť v tabuľke čo najvyššie. Do každého zápasu ideme na sto percent a vždy chceme vyhrávať.”
Ako zvládate boj s pandémiou koronavírusu?
“V Maďarsku nie sú až také prísne pravidlá ako na Slovensku, takže to tu veľmi ani nepociťujem. Jediný problém vidím tom, že nemôžem chodiť domov za rodinou, ktorá mi veľmi chýba. Naposledy som bola doma na Vianoce a to len na dva dni. Chýbajúci osobný kontakt s rodinou mi prekáža najviac.”
Autor: slovakhandball.sk, Foto: https://www.facebook.com/kkchivatalos/ a róbert andrejov
