Víťaznú trofej si ešte neprevzali, ale o ich prvenstve už niet pochýb. Hádzanárky MŠK Iuventa Michalovce sa už jedenástykrát z doterajších 21 odohraných ročníkov spoločnej slovensko-českej súťaže zapísali na listinu jej víťazov. V sezóne 2023/24 majú po 19. kole na čele šesťbodový náskok. Zemplínčanky odohrali 20 zápasov, z ktorých osemnásť vyhrali, jeden remizovali a jeden prehrali – hneď v úvodnom kole na pôde obhajcu prvenstva z Dunajskej Stredy. V aktuálnom ročníku MOL ligy majú pred sebou ešte dva súboje na konci marca, ale ich trénera Petra Kostku sme už vyspovedali v súvislosti so spečatením celkového triumfu.
Stihli ste v sobotu večer osláviť triumf v MOL lige?
„Len decentne. Mali sme za sebou náročnejšie obdobie, veľa zápasov i cestovania. Mali sme spoločné posedenie, ale veľká časť družstva sa potom rozpŕchla, keďže Ukrajinky a Popovcová majú reprezentačné povinnosti, Poľky odcestovali domov. So zápasmi pokračujeme o dva týždne, takže na chvíľu si môžeme vydýchnuť a vyčistiť si hlavy.”
Hovorí sa, že posledný krok k triumfu býva najťažší. Podľa konečného výsledku 35:23 to tak nevyzerá, ale v prvom polčase ste nemali jednoduchú úlohu. Potrápila vás Plzeň?
„Vedeli sme, že nás nečaká ľahký duel. Súper má niekoľko rozdielových hráčok, nie náhodou sú dve medzi najlepšími strelkyňami. Kým vládzu, dokážu hrýzť. Plzenčanky hrajú rozumne cez postupný útok. Aj u nás dlho útočili, často využívali hru bez brankárky sedem na šesť. Úvod bol pre nás ťažký, prehrávali sme 0:4, pracovali aj hlavy. Veril som však svojmu družstvu. Už veľakrát sme zažili podobné situácie. Poslal som na ihrisko tzv. mladé pušky Bačenkovú a Kohučovú, ktoré sa veľmi dobre chytili a postupne sme začali vývoj otáčať. V posledných dvadsiatich minútach sme predvádzali peknú hádzanú s množstvom nádherných akcií. Posledných pätnásť útokov sme zakončili gólom. Pred vrcholom sezóny som rád, že mladé hráčky ukázali sebavedomie i kvalitu. Vďaka tomu sme menej čitateľní pre súperov. Teší ma, ako sme vyriešili zranenia kľúčových hráčok a dokážeme to rozložiť medzi ostatné členky kádra.”
Ktoré víťazstvá považujete za kľúčové na ceste za celkovým prvenstvom?
„Určite to na pôde pražskej Slavie, úradujúceho českého majstra, kde sme uspeli v treťom kole. Hoci sme nehrali extra pekne, v posledných desiatich minútach sme to naklonili na svoju stranu a vtedy sa to zlomilo. Ďalšie dôležité bolo víťazstvo v Moste. Práve po ňom sme začali veriť, dostali sme sa na prvé miesto a odvtedy sme si ho udržali. Nemalý význam mala aj výhra v úvodnom kole v tomto kalendárnom roku nad Dunajskou Stredou. Tam sme však už mali náskok v tabuľke, hrali sme doma, čo sme aj potvrdili.”
Ste prekvapený, že je rozhodnuté už tri kolá pred koncom?
„Vážim si tento triumf. Vlani sme skončili na štvrtej priečke, pričom sme sa pohybovali aj na nižších pozíciách. Progres je zrejmý. V Slovenskom či Európskom pohári je to o jednom-dvoch zápasoch. Môžete mať smolu, môžu prísť do toho zranenia i choroby. Toto je však dlhodobá súťaž, ktorej výsledok najlepšie odráža koncepčnosť našej práce. Viacero družstiev v súťaži je kvalitných, preto má tento triumf veľkú hodnotu. Navyše, z jedenástich michalovských je práve tento najrýchlejšie vybojovaný. Nechcem, aby to vyznelo, že sa vystatujeme, ale boli sme najdominantnejšie družstvo v lige. Chceli sme to uzatvoriť minulotýždňovými domácimi duelmi proti Zlínu a Plzni, aby sme sa mohli koncentrovať na marcové povinnosti vo finále Slovenského pohára a štvrťfinále Európskeho pohára.”
Dalo sa predpokladať po vašom zaváhaní v úvodnom kole v Dunajskej Strede, že to bude vaša jediná prehra až doteraz?
„Určite nie. V Dunajskej Strede sme mali po prehre hlavy dole. V lete sme sa pripravovali na tento zápas, chceli sme odčiniť stratu titulu, ale nezvládli sme to. Mali sme problémy po nečakanom konci kariéry Bajčiovej, Krivokapičovú trápili zdravotné ťažkosti, chýbala nám Klučková pre zranenie lýtkového svalu. V dueli sa stretlo niekoľko faktorov, ktoré nám nezahrali do karát. Tvrdými tréningmi a množstvom času strávenom sledovaním videí sme to preklopili a družstvo získalo svoju tvár.”
Je to teraz pre vás výhoda, že už máte istú jednu z troch tohtosezónnych domácich trofejí?
„Samozrejme. Je to skvelý pocit, ale našou prioritou je zisk Slovenského pohára a majstrovského titulu. Snívame aj o zopakovaní semifinálovej účasti v Európskom pohári. Je výborné, že v tejto fáze sa môžeme sústrediť na naše hlavné ciele.”
Ako pojmete zvyšné dva zápasy v MOL lige?
„To sa ešte uvidí. Predtým nás totiž čaká na európskej scéne dvojzápas proti Venlo a finále národného pohára s Dunajskou Stredou. Priestor však dostanú všetky hráčky. Nebudeme pod stresom, o to lepšie výkony môžeme podať. Bez ohľadu na to, že je rozhodnuté, budú naším cieľom víťazstvá.”
V histórii spoločnej slovensko-českej súťaže je Iuventa suverénne najúspešnejší klub. Čo znamená pre vás osobne triumf v MOL lige?
„Nepochybne je to môj doterajší najväčší úspech v trénerskej kariére. Vo februári máme šesťbodový náskok, čo svedčí o dobre odvedenej práci. Vážim si to, obzvlášť, keď si spomeniem na náročné začiatky môjho pôsobenia na lavičke Iuventy. Prišli prehry, na aké v Michalovciach neboli zvyknutí.”
Ako to vyzerá so zranenými hráčkami Paľovou, Kowalikovou a Dvorščákovou?
„Paľová je po operácii palca hodovej ruky a zrejme má po sezóne. Kowaliková marcové zápasy ešte nestihne, ale urobíme všetko pre to, aby bola k dispozícii pred nadstavbou. Dvorščáková pracuje na návrate s naším kondičným trénerom Borisom Aspridisom. Jej rekonvalescencia sa predĺžila, ale už trénuje s nami, hoci zatiaľ bezkontaktne. Rok nehrala, chystáme si ju na nasledujúcu sezónu, ale pevne verím, že pár minút stihne odohrať už v tejto nadstavbe.”
Zdroj: Denník Šport
