Prestup z Michaloviec do Nice jej dal veľa. Adriana Holejová patrí dnes medzi naše najdôležitejšie strelecké spojky. V pre Slovensko neúspešnej aprílovej baráži MS 2025 si do štatistík pripísala počas dvoch zápasov proti Švajčiarkam 17 gólov. Čo všetko sa vo Francúzsku naučila a s akými očakávaniami sa spája jej prestup do Dijonu, prezradila Hádzanárka roka 2024 v rozhovore pre SZH.
Dlhá sezóna sa skončila, v nedeľu 8. júna ste odohrali záverečný zápas na palubovke majstra Metz. Aká bola rozlúčka s Nice?
“Sezóna bola veľmi dlhá, som rada, že sa skončila a môžem už oddychovať. Rozlúčka s Nice bola samozrejme emotívna, keďže som tam odohrala 3 sezóny, ale vedia, že idem do lepšieho. Povedali mi, že keby som sa chcela vrátiť, môžem kedykoľvek (smiech). Trochu sme si aj poplakali, ale budeme sa naďalej stretávať, keďže zostávam vo francúzskej lige, takže sa určite uvidíme.”
Vaša kariéra bude pokračovať v Dijone. S akými očakávaniami prestupujete do tohto slávneho klubu?
“Moje očakávania sú teraz oveľa väčšie, než boli v Nice. Mám určité ciele, ktoré chcem v novom klube splniť. Určite to bude niečo viac, ako doteraz, keďže Dijon je profesionálnejší klub. Bude to teda aj väčšia zodpovednosť a lepšia príležitosť dokázať v hádzanej niečo viac, pretože budeme hrať Európsku ligu. Veľmi sa tam teším a verím, že ďalšia sezóna bude opäť o niečo lepšia, ako tá uplynulá.”
Čo vám bude z Nice najviac chýbať?
“Z Nice mi určite chýbať more a to krásne počasie. Na Azúrovom pobreží je nonstop slnečno, čo pomáha aj k dobrej nálade a psychickej pohode. Budú mi chýbať tiež ľudia, ku ktorým som si vybudovala vzťah.”
Bol to váš prvý zahraničný angažmán. Do Nice ste sa presunula z Iuventy Michalovce v lete 2022. Čo všetko ste sa naučila v jednej z najlepších líg?
“Naučila som sa starať sa sama o seba a veľa bojovať, pretože v zahraničí je to pre nás oveľa náročnejšie ako pre domácich. Predsa, ste v krajine, kde na začiatku nič nerozumiete, nepoznáte pravidlá a ste odkázaný len sám na seba. Naučilo ma to veľkej samostatnosti a bojovnosti do života. V lige mi to dalo neskutočne veľa skúseností a myslím si, že je vidno ten herný progres v porovnaní s tým, keď som hrávala ešte v Michalovciach. Samozrejme ešte stále sa môžem toto veľa naučiť.”
V Nice ste patrila medzi kľúčové spojky, ktoré ťahali celé zápasy. Očakávate, že to tak bude aj v Dijone?
“Úprimne, chcem byť jednou z kľúčových hráčok aj v Dijone – určite je to jeden z mojich cieľov. Verím si, chcem a urobím všetko preto, aby som bola jednou z nosných hráčok v novom klube.”
Radíte sa stále s Martinou Školkovou, ktorej si veľakrát verejne ďakovala, že vám počas prvej sezóny v Nice veľmi pomohla?
“Áno, s Mates sme stále v kontakte. Je to tak dobrý človek, ktorý mi veľa pomohol na začiatku a naďalej pomáha. Podporuje ma a teší sa so mnou, že idem do Dijonu, keďže aj ona tam bola. Už som sa dokonca zoznámila aj s jej priateľmi, s ktorými sa stretávala, keď tam pôsobila. Je mojou veľkou podporou a som jej za to vďačná.”
A čo francúzština? Nepatrí medzi najľahšie jazyky, zvládla ste ju za tie tri sezóny dokonale?
“Francúzštinu neviem dokonale, to sa ani nedá naučiť dokonale. Myslím si, že aj keby som celú kariéru pôsobila vo Francúzsku, tak domáci rozoznajú, že nie som rodená Francúzka. Rozumiem, viem rozprávať, ale je tam ešte strašne veľa vecí, ktoré sa musím naučiť, aby som to zvládla aspoň tak dobre, ako oni.”
Skúsenosti úspešne prenášate aj do reprezentácie. Nový tréner Jan Beňadik vás pred médiami chválil po aprílovej baráži. Cítite aj tlak, tým že už patríte medzi naše najskúsenejšie hráčky?
“Čítala som to vyjadrenie a veľmi ma to teší, keďže práve on je posledný tréner, ktorého som v Michalovciach pred odchodom do Francúzska mala – takže on to vie najlepšie porovnať. Tlak necítim, práveže sa teším, že mám skúsenosti, ktoré viem odovzdať v reprezentácii.”
V máji ste získala ocenenie Hádzanárka roka – premiérovo v kariére. Čo to pre teba znamená a aká bola tvoja prvá reakcia, keď si sa to dozvedela?
“Bola som prekvapená, keď mi oznámili, že som vyhrala túto cenu. Je to pre mňa česť aj veľká motivácia pracovať ešte tvrdšie. Veľmi ma toto ocenenie potešilo a urobím všetko preto, aby som to dokázala v ďalších rokoch obhájiť.”
Aké sú vaše plány na leto? Strávite čas aj na Slovensku, keďže počas sezóny nemáš veľa možností prísť domov?
“Po sezóne, ktorá sa skončila 12. júna, som sa vrátila domov. Bola som na svadbe a na Slovensku som strávila s priateľom len pár dní. Musela som sa vrátiť do Francúzska a presťahovať sa, takže zvyšok leta už zostanem tu – dovolenkovať a zároveň robiť individuálnu prípravu. Bude to teda skôr oddych, než dovolenka v pravom zmysle slova a hodinami strávenými v lietadle. Potrebujem si pred novou sezónou zariadiť ešte veľa vecí.”
Autor: slovakhandball
Foto: TASR, OGC Nice Côte d´Azur Handball