V lete jeho tím získal to, čo sa na Slovensku ešte nepodarilo nikomu. Slovenské kadetské reprezentantky v hádzanej získali na európskom šampionáte v Čiernej Hore po spanilej jazde zlaté medaily. Stali sa tak na Slovensku prvým kolektívnym tímom, ktorému sa podarilo dobyť kontinentálny šampionát. Ako sa podarilo slovenskej hádzanej tento úspech predať? Ako s ním slovenská hádzaná naloží? A ako dostať hráčky ovenčené titulom majstra Európy aj do seniorskej hádzanej tak, aby sa tá slovenská pozdvihla? S týmito otázkami sme konfrontovali trénera tímu Pavla Streichera, ktorý bol tento týždeň na kontrolnej návšteve dorasteneckých tímov v Michalovciach, v jednej z bášt slovenskej ženskej hádzanej.
Pán Streicher, najskôr poďme k vašej návšteve v Michalovciach. Čo obsahuje?
„V týchto dňoch robím kontrolné návštevy vo všetkých kluboch na Slovensku. Bol som v pondelok v Bytči, kde som si pozrel zápasy Bytče so Šaľou, teraz som prišiel do Michaloviec, kde mám naplánované rozhovory s trénermi dorasteneckých klubov, ako aj vedením klubu.“
Ako hodnotíte spätne váš letný úspech na európskom šampionáte v Čiernej Hore?
„Je to v prvom rade pre mňa obrovské zadosťučinenie. Takisto aj pre dievčatá, ktoré odviedli výbornú prácu v príprave na šampionát. Až keď sme došli domov, uvedomili sme si, čo to presne znamená pre Slovensko, Slovenský zväz hádzanej a aj pre kolektívne športy na Slovensku. Sme dosiaľ jediný tím, ktorý vyhral majstrovstvá Európy. Je to určite úspech, ktorý sa musí zlatými písmenami zapísať do análov slovenského športu.“
S akými ambíciami ste išli do Podgorice?
„Vedeli sme, že sila nášho tímu je. V príprave sme vyhrali všetkých deväť zápasov. Dávali sme si ciele postupne. Dôležité bolo, že sa nám nikto nezranil a mohol som využiť všetky hráčky. Išli sme tam s pocitom, že sme dobre pripravení. Tým prvotným cieľom bolo kvalifikovať sa na majstrovstvá sveta. Znamenalo to skončiť do dvanásteho miesta. V priebehu šampionátu sme to postupne prehodnocovali a s jedlom rástla chuť. Išli sme od zápasu k zápasu, do každého sme ale išli s cieľom vyhrať.“
Na Slovensku to nemá žiadny tréner. Aký je to pocit byť trénerom majsteriek Európy?
„Je veľmi príjemný! Najviac nás to tešilo hlavne kvôli dievčatám. Mali možnosť sa presvedčiť o tom, že dobrá práca sa vypláca. Nebýva to takto vždy, nám sa to teraz podarilo.“
Hovorí sa, že každý takýto úspech sa musí čo najlepšie predať. Ako sa predáva toto historické európske prvenstvo?
„V rámci našich možností sa to snažíme predávať. Absolvovali sme množstvo stretnutí, či už so sponzormi alebo potenciálnymi partnermi. Prijal nás aj pán minister. Podľa mňa sa ale určite dalo urobiť aj viac. V podmienkach nášho zväzu sú ale možnosti trochu obmedzené. Skrátka, tento úspech ešte musíme predať viac.“
Môže byť táto generácia hráčok zlatou generáciou, ktorá pozdvihne slovenskú ženskú hádzanú?
„Mohlo by to tak byť. Je to dobrá generácia hráčok, dievčatá sú talentované. Boli aj veľmi motivované na sebe pracovať a ako som už povedal, odmena sa dostavila. Čo bolo dôležité, mali víťaznú mentalitu. Teraz je dôležité, ako bude ich kariéra pokračovať. Mali by sa už definitívne orientovať na vrcholovú hádzanú. Je len na nich, aby sa permanentne zlepšovali. Pre nás ako zväz je dôležité, aby sme im nejakými dobre uváženými krokmi umožnili po svetovom šampionáte, ktorý nás čaká v lete, posunúť sa práve do vrcholovej hádzanej. Ideálne by bolo, aby väčšina z nich hrala aj MOL ligu za ženy. Sú tam všelijaké úvahy, ako by sme to dosiahli. Pre vývoj tohto tímu a aj hráčok je dôležité, aby už postupne začali hrávať seniorské zápasy a tým sa zlepšovali.“
Dve z ťahúňok vašej reprezentácie už odišli do zahraničia. Do nemeckého Metzingenu odišla brankárka Anežka Stránska, do maďarského Gyoru zase líderka tímu Mária Bartková. Čo hovoríte na ich odchody a nebolo by pre ich rast, či pre rast slovenskej hádzanej lepšie, keby dievčatá ešte chvíľu pôsobili v slovenskom prostredí?
„Prípady oboch odchodov týchto hráčok sú odlišné. Anežka Stránska odišla do Nemecka aj kvôli tomu, že jej otec dostal v tejto krajine pracovnú ponuku. Našťastie to je región, kde je hádzaná na veľmi dobrej úrovni. Odchádza na športové gymnázium a hrávať bude v poprednom nemeckom tíme. Pôsobiť bude v juniorskom tíme, ako aj staršom doraste. Čo sa týka Maji Bartkovej, tu je to iné. Jej vynikajúce výkony si na šampionáte všimol špičkový maďarský klub, jeden z najlepších v Európe. Tréner prvého tímu, ako aj trénerka druhého tímu, čo je zároveň aj trénerkou juniorského tímu Maďarska, ju veľmi chceli. Gyor bol aj Majkin sen, tak len musíme veriť, že to bolo dobré rozhodnutie a bude výkonnostne napredovať. Čo sa týka ďalších, ono to vždy musí zapadať. Keď ísť von, ísť ku trénerovi, ktorý rád pracuje s mladými hráčkami. Sedieť musia aj rámcové podmienky. Našou úlohou je teraz nájsť také podmienky, aby od budúcej sezóny čo najviac z nich hralo MOL ligu.“
Ako vnímate Iuventu Michalovce v rámci slovenskej hádzanej?
„Nemusíme o tom dlho hovoriť. Stačí sa v hale pozrieť dookola a vidíme pätnásť slovenských ženských titulov. Teraz v tíme nastala určitá prestavba a vyžaduje si to aj určitú dávku trpezlivosti. Som o tom presvedčený, že skôr či neskôr bude Iuventa opäť tímom, ktorý bude vážne hovoriť o tom, kto bude majstrom Slovenska a víťazom MOL ligy.“
V klube sa teraz zamerali na mladé dievčatá, ktoré postupne vyťahujú do prvého tímu. Je to správna cesta?
„Je to určite správna cesta, ktorá pomôže nielen michalovskej, ale aj slovenskej hádzanej. V tomto klube viacero rokov vychádzali mladé hráčky, nie všetky ale dostali šancu v ženskej kategórii. Teraz si klub povedal, že ide touto cestou. Mladé hráčky vidia, že je tu perspektíva ísť touto cestou a môže to byť pre nich motiváciou.“
Môže to byť aj signálom pre hráčky mimo Michaloviec, že do Iuventy sa prísť oplatí?
„Malo by to tak byť. Bohužiaľ, je to tak, že dievčatá zo západu a stredu Slovenska ísť na východ veľmi nechcú. Treba u nich toto povedomie zmeniť a ukázať, že Iuventa môže byť pre nich správnym odrazovým mostíkom do veľkej hádzanej. Talentovaných dievčat je určite na Slovensku viac a je len na nich, aby napredovali. Čo sa týka Michaloviec a podmienok tu, myslím si, že je to jedno z najlepších prostredí na Slovensku a určite by to bolo pre mladé hráčky optimálne pôsobiť v tomto prostredí. Vidno to napríklad na odchovankyni michalovskej hádzanej Kike Kubičinovej, ktorá bola platnou členkou nášho tímu na šampionáte. Postupne sa posúva a som o tom presvedčený, že onedlho bude klopať aj na dvere ženskej šatne.“
Zdroj: Noviny Zemplína
