Pred dvadsiatimi rokmi bol strojcom azda najneočakávanejšieho titulu v ženskej hádzanej. V sezóne 2002/03 vypálili hádzanárky Iuventy Michalovce (vtedy ešte Zekon PSJ Chemkostav) rybník obrovskému favoritovi Slovanu Duslo Šaľa. Šalianky zdolali vo finálovej sérii 2:0 na zápasy a Michalovčanky sa tak tešili so svojom trénerom Michalom Lukačínom z historického slovenského titulu.
Od tohto momentu pretieklo Laborcom strašne veľa vody a veci v ženskej hádzanej sa poriadne zmenili. Z Michalovčaniek sa stal s trinástimi titulmi rekordér na Slovensku. Paradoxne, v roku, kedy prišli po dvanástich rokoch o slovenský trón, sa vracia Lukačín do klubu, kde začínal svoju trénerskú kariéru. Nie však k prvému družstvu, ale k mládeži. Päťdesiatročný michalovský rodák bude mať na starosti staršie žiačky a takisto bude aj šéftrénerom pre všetky žiacke tímy v klube. My sme sa o návrate do klubu po trinástich rokoch (druhýkrát viedol ženský tím v sezóne 2009/10, ktorú s tímom nedokončil) s Lukačínom porozprávali. V rozhovore sme zaspomínali na minulosť, no prešli aj k budúcnosti klubu ako takému.
Pán Lukačín, návrat do materského hniezda po trinástich rokoch. Ako sa rodil?
„V tomto roku som oslávil päťdesiatku a povedal som si, že by som mal byť už viac doma. Prišla ponuka z Iuventy, ktorú som sa rozhodol akceptovať. Už dlhšie sme sa s predstaviteľmi klubu rozprávali o mojom príchode sem a čo by malo byť mojou náplňou práce. Popravde, posledné tri roky som netrénoval a venoval som sa učiteľstvu. Pýtali sa ma, aké mám plány s hádzanou a či ju ešte plánujem trénovať. Povedal som, že áno. Nakoniec z toho vyšlo, že sme sa dohodli a po trinástich rokoch sa vraciam do klubu, kde som ako tréner začínal.“
Aká by mala byť vaša náplň práce?
„Mal by som sa venovať starším žiačkam a byť aj šéftréner pre všetky žiacke kategórie. Dôležité je, aby naše dievčatá išli do dorastu lepšie pripravené, ako tomu bolo doteraz. Spolu s ďalšími žiackymi trénermi chceme skvalitniť prácu v týchto kategóriách. Potrebujeme, aby naše dievčatá viac vynikali v individuálnych činnostiach. Takisto je cieľom zvýšiť našu základňu na základných školách. Chceme viac prípraviek na školách. Cieľom toho je, aby sme následne mali väčší výber hráčok do žiackych kategórii.“
Verejnosť vás vníma skôr ako trénera seniorských tímov. Na svojom konte ale máte aj titul s mladšími dorastenkami Michaloviec z roku 2002. Viete preladiť na mládežnícku vlnu?
„Samozrejme! Trénoval som mužov, i ženy, takisto aj dorastencov, či dorastenky. Teraz mám prvýkrát na starosti žiačky a je to pre mňa obrovská motivácia. Mojim zamestnaním je učiteľstvo. Posledné tri roky som učil a páčilo sa mi to. Som rád, že som prenikol do súčasnej generácie detí a nemám problém ich trénovať. Viem, na čo sa zamerať a mám predstavu, ako by mali vyrastať v žiackych kategóriách nové hráčky. Potrebujeme ich „vyzbrojiť“ čo najväčšou škálou individuálnych činnosti, aby bol ich prechod k dorastu a potom aj k ženám čo najjednoduchší.“
Ako sa klub zmenil za trinásť rokov, čo ste tu nepôsobili?
„Veľmi! Klub sa posunul dopredu. Je to viac ako desaťročie, čo je obrovské obdobie. Samozrejme, sledoval som výsledky Iuventy, či už v MOL lige, alebo v pohárovej Európe. Sledoval som všetky. Výsledky, zmeny v kádri, akí tréneri sa tu menili, menežment klubu. Stále sa práca v klube skvalitňuje. Dáva sa do popredia, aby tu pôsobili kvalitní tréneri a je to vidno.“
Pred dvadsiatimi rokmi ste s Iuventou získali prvý titul. Ako si na to spomínate?
„Spomienky sa mi vrátili, keď nás v lete pozvali počas semifinálového zápasu so Šaľou do arény. Spolu sme zaspomínali na prvý titul, aj na to, ako sme vtedy „vypiekli“ s favorizovaným súperom. Ja som bol mladým trénerom. Mal som len tridsať rokov. Náš titul bol pre veľa ľudí prekvapením. Nikto nečakal, že prejdeme cez vtedy silnú Šaľu.“
Kto je Michal Lukačín?
Michal Lukačín má za sebou rad skúsenosti. Ako tréner začínal pri mladších dorastenkách Iuventy, s ktorými v sezóne 2001/02 získal slovenský titul. Následne sa presunul k ženám, kde po zisku titulu skončil v priebehu sezóny 2003/04. Potom prijal ponuku českého Veselí nad Moravou, s ktorým takisto získal titul v sezóne 2005/06. Ten mohol v ďalšej sezóne obhájiť, vo finále ale nestačil na Slaviu Praha. V sezóne 2007/08 viedol nemecký Trier, pred sezónou 2009/10 sa opäť ujal michalovského kormidla, sezónu ale nedokončil. Následné dva roky viedol Duslo Šaľa, v lete 2012 prijal ponuku nemeckého druholigového Halle. Do Dusla sa vrátil pred sezónou 2015/16, viedol aj mužov Hlohovca, či Šale. Posledné tri roky netrénoval. K hádzanej priviedol aj svoje deti. Jeho syn Adam je momentálne hráčom extraligových Nových Zámkov (hral aj v Šali), dcéra Michaela hráva za dorastenky Šale a v lete bola členkou kádra kadetskej reprezentácie na majstrovstvách Európy.
Zdroj: Podvihorlatské noviny (Peter Brendza)
