Po piatich rokoch sa naše staršie dorastenky vrátili na slovenský trón. Zverenky trénerskej dvojice Milan Adi a Marcel Vaľo prehrali v súťaži iba jediný duel a zaslúžene tak obsadili v dlhodobej súťaži prvé miesto. Aké boli očakávania od tímu na začiatku sezóny? Kedy sa začalo hovoriť o slovenskom titule? A aká je budúcnosť výkladnej skrine našej mládeže? To sú už otázky na trénera starších dorasteniek Milana Adiho.
Pán tréner, čo hovoríte na to, že sa michalovské staršie dorastenky vrátili po piatich rokoch na slovenský trón? Čakali ste titul hneď po príchode do klubu, alebo sa to postupne takto vykryštalizovalo?
„Už keď som sem prišiel, bolo mi povedané, že tento tím má na to, aby titul získal. Myslím si, že sme urobili maximum spoločne s dievčatami a aj kolegom trénerom, aby sme tento cieľ naplnili. Som rád, že sa to podarilo. Osobne som takéto ambície nemal, každým zápasom sme ale získavali pevnejšiu pôdu pod nohami a myslím si, že titul je zaslúžený.“
Prišli ste do veľkého klubu a hneď ste dostali na starosť výkladnú skriňu mládeže. Ako ste sa do toho dostávali?
„Samozrejme, že to nebolo bez problémov. Iuventa je klub, kde je tlak. Výrazne mi pomohol Marcel Vaľo, ktorý tím viedol predo mnou a teraz pôsobil ako asistent a takisto aj športový riaditeľ Jano Beňadik. Išiel som do toho s veľkým rešpektom. Ciele boli najvyššie a ako som povedal, som rád, že sme ich naplnili.“
Ako sa titul rodil?
„Tiež ťažko! Na úvod sme mali dosť veľkú šnúru víťazstiev, ktorú nepresekla ani covidová prestávka. Postupne sa to vykryštalizovalo na súboj nás so Šaľou. Pomohla nám, že DUslo remizovalo v Bytči, potom nám už stačilo len potvrdiť rolu favorita a zvládnuť dôležitý zápas v Dunajskej Strede, čo sa nám aj podarilo. Prehrali sme akurát práve v Šali, kde sme mali smolu, že nám vypadlo niekoľko dievčat. Aj napriek tomu som sa neobával. Po výhre v Dunajskej Strede som vedel, že nám to už nikto nezoberie. Síce sme vyhrali iba o gól a bolo to veľmi náročné, zvládli sme to a bol to asi najdôležitejší kameň k nášmu titulu.“
Čo hovoríte na úroveň súťaže?
„Myslím si, že 24 zápasov je viac ako dosť. Boli tu silnejší protivníci ako Šaľa, Dunajská Streda, Trenčín, či Bytča, ale aj takí, ktorí nám veľa problémov nenarobili. Súťaž je určite kvalitná, hrajú tu kvalitné hráčky a je ťažké získať titul. Nám sa to podarilo.“
Viacerým možno bude klať oči, že až päť zápasov ste vyhrali kontumačne. Čo hovoríte na to?
„ V prvom rade ma mrzí, že sme tie zápasy neodohrali, neuhrali sme si to na ihrisku a ani dievčatá si ten titul nemohli na ihrisku užiť. Ešte stále sme nedostali ani medaile a pohár… Nikto ale náš titul spochybniť nemôže. Síce sme tie zápasy neodohrali, nikto nemôže povedať, že to nebolo spravodlivé. My sme hrať chceli. Boli sme ochotní odohrať domáci duel aj vonku, súperi ale zrejme nechceli. Myslím si ale, že dievčatá by si to uhrali samé.“
Majú vaše dievčatá perspektívu presunúť sa aj do prvého družstva?
„Určite! Už teraz tam niektoré sčasti nakúkajú a cez leto dostanú šancu v príprave presvedčiť trénera Petra Kostku, že tam patria. Ja verím, že na to majú a že sa tam presadia. Či už ide o Janu Borysevyčovu, ktorá nás ťahala počas celej sezóny, Barboru Polievkovú, alebo Dmytrenkovú s Kohučovou, ktoré môžu hrať za dorast ešte aj v budúcej sezóne. Takisto Alena Dvorščáková, ale tá bola v prvom tíme prakticky celú sezónu a nám chodila iba vypomáhať.“
Dostali ste sa do spoločnosti Michala Lukačina, Dušana Daniša, či Františka Urbana, ktorí sa s dorastenkami Michaloviec takisto tešili z titulov. Čo hovoríte na túto spoločnosť?
„Ako mladého trénera ma to nesmierne teší. Raz som už mal k slovenskému titulu blízko. Bolo to, keď som viedol UDHK Nitra a v roku 2017 sme rozhodujúci duel hrali tu v Michalovciach. Prehrali sme a z titulu sa tešila Iuventa pod vedením vtedy trénera Vikartovského. Som veľmi rád, že po piatich rokov môžem prevziať od neho takzvané povestné žezlo a teraz mám titul aj ja.“
Aká je budúcnosť vášho tímu?
„Samozrejme, opäť nastane posun v kádri. Staršie hráčky sa posunú o kategóriu vyššie, doplnia nás zase mladšie dorastenky. V novej sezóne už nemôžem rátať s Borysevyčovou, ktorá končí z vekových dôvodov. Hrať už nebude môcť ani Dvorščáková, Polievková, Kohučová či Dmytrenková ešte hrať môžu. Takisto končí aj kapitánka Viki Gajdošová, ktorá sa tiež mala v lete zapojiť do tréningu prvého tímu, no zranila sa a ide na operáciu kolena. Počas sezóny skončili aj ďalšie dievčatá, no titul patrí aj im. Z mladšieho dorastu k nám príde Viki Rohaľová, či Kováčová. Obidve sú šikovné hráčky. Takisto príde Stanková a brankárka Cabanová. Teším sa na spoluprácu aj s ďalšími dievčatami, aj s Ukrajinkami, ktoré prišli počas sezóny.“
Zaslúžili sa o titul
Brankárky: Sofia Hamorská, Barbora Jakubiková, Simona Tomovčíková, Natália Továrňaková, Daniela Cabanová.
Pivotky: Viktória Gajdošová, Juliana Rebičová, Valéria Dulinová.
Krídla: Alžbeta Hlivová, Kristína Čižmárová, Natália Dmytrenková, Katarína Romančáková, Oľga Jegorová, Viktória Kováčová.
Spojky: Jevgenija Kohučová, Jana Borysevyčová, Erika Michalcová, Barbora Polievková, Natália Tokárová, Lujza Čižmariková, Erika Kobová, Alena Dvorščáková, Anastassija Chepyk, Karin Soskyda, Julia Dmytročenková, Viktória Rohaľová.
Tréner: Milan Adi. Asistent: Marcel Vaľo.
