Hádzanárky MŠK Iuventa Michalovce sa vrátili po troch rokoch na česko-slovenský trón. V súčasnosti najúspešnejší klub zo Zemplína vyhral spoločnú MOL ligu po desiatykrát v dvadsiatich ročníkoch a je jednoznačne najlepším tímom. Michalovčanky v súťaži stratili iba tri body, keď tesne prehrali v Dunajskej Strede a remizovali v Olomouci. My sme sa o tomto úspechu, ako aj o národnom play-off, ktoré štartujú už cez víkend, porozprávali s trénerom tímu a súčasne aj športovým riaditeľom klubu Janom Beňadikom, ktorý ako je známe po sezóne v Michalovciach končí na oboch pozíciách. Rozlúčiť by sa chcel vzácnym triple, z ktorého už dva poháre má a k tretiemu mu chýbajú štyri vyhraté zápasy.
Pán Beňadik, najskôr otázka na telo. V súčasnosti sa cítite viac ako tréner, alebo ako športový riaditeľ klubu. Ako sa dajú tieto funkcie skĺbiť a ešte aj byť úspešný?
„Myslím, že väčšinu obdobia som bol vždy viac športový riaditeľ ako tréner, keďže väčšina pracovného dňa bola venovaná práve tejto práci. Keď som potreboval riešiť prípravu družstva, tak som do kancelárie radšej nechodil a pracoval som z domu, aby som mal na to priestor. Ak tej druhej podotázke, pokiaľ na to nemáte 12 až 14 hodín denne, tak v zásade sa tieto dve funkcie skĺbiť nedajú.“
Pred dvoma týždňami ste sa zaradili do skupiny trénerov – Dušan Daniš, Ján Packa, František Urban, či Peter Hatalčík, ktorým sa podarilo s Michalovcami takisto vyhrať spoločnú súťaž? Čo hovoríte na túto spoločnosť?
„Ani neviem. Každý sa pokúsil uspieť so svojím družstvom v súťaži a každý za úplne iných podmienok. Najbližšie mám asi k Dušanovi Danišovi. Musím povedať, že byť v jeho spoločnosti, je pre mňa vždy radosť a česť.“
Vážite si fakt, že tentoraz sa asi prvýkrát výraznou mierou o tieto tituly zaslúžili aj odchovankyne klubu?
„Ja som sa s nimi so všetkými stretol už pred časom v mládežníckych reprezentáciách, či už ako asistent, alebo hlavný tréner. V tomto smere sme to teda mali všetci jednoduchšie. Mohli sme preskočiť zoznamovanie a obe strany sme vedeli ako myslíme. Samozrejme ma to osobne teší, ale myslím si že toto je najmä vizitka toho, že sa v Michalovciach dlhodobo koncepčne pracuje. My sme to už len potvrdili našou hrou a výsledkami. Veľkou odmenou bola pre nás ako družstvo, realizačný tím a klub aj účasť až 7 hráčok na decembrových majstrovstvách sveta v Španielsku.“
Poďme k vášmu účinkovaniu v MOL lige. Zrejme najdôležitejšie víťazstvo sa zrodilo už v druhom kole, keď ste dobili arénu Mostu. Odvtedy ste mali navrch. Súhlasíte s naším tvrdením?
„Samozrejme súhlasím. Myslím si, že nám fantasticky vyšla celkovo príprava. Jednak, že dievčatá dodržali veci, ktoré dostali naplánované na dovolenky. Taktiež celkovo objem prípravy a organizácia prípravných zápasov v zahraničí, keďže podmienky na Slovensku boli v lete dosť obmedzené. Absolvovali sme herné sústredenie v Slovinsku, turnaje vo Švajčiarsku a Maďarsku, a na záver kvalitné prípravné stretnutie v Kišvárde. Dôležitý bol príchod brankárky Almeidy, ktorú nikto nepoznal a my sme si ju schovali na tento zápas. V druhom polčase zápasu v Moste sa to všetko zišlo. Boli sme strašne šťastní, lebo sme do toho všetci nainvestovali viac ako dva mesiace práce a úsilia.“
Ako by sa dala celá sezóna zhodnotiť?
„Zatiaľ to asi nejde, keďže máme pred sebou vrchol sezóny. Ale čiastkovo by som to hodnotil tak, že na domácej pôde plníme čo sme si naplánovali, ale v Európe sme mali iný plán. Dnes sa už môžem priznať, že v lete keď som vedel, v akej forme dohrala sezónu Kompaniiets, že príde Helena Aspridu a vráti sa Wollingerová, tak som mal osobnú ambíciu finále Európskeho pohára EHF. Dnes už všetci vieme, že to z rôznych dôvodov bolo nakoniec všetko úplne inak.“
Kedy ste začali veriť, že vám už víťazstvo neunikne?
„Už od víťazstva v Moste sme tak trochu tušili, že dôležitý krok bude odveta v domácom prostredí. Veľmi sa teším, že sme uhájili opäť domáce prostredie, či v zápase s Mostom, ale aj s ďalšími súpermi. Dáva nám to sebadôveru pred play-off.“
Jediná vaša prehra prišla v Dunajskej Strede, kde sa vám v lige nedarí. Iuventa tam hrala trikrát a trikrát prehrala. Kde hľadať príčiny?
„Úprimne si myslím, že v prvej sezóne to bolo podcenenie. V druhej katastrofálny zdravotný stav nášho družstva a aktuálne? My sme boli v najhoršej výkonnostne fáze v sezóne a po covide, a Dunajská Streda v tejto fáze súťaže hrala dobré zápasy v Mol lige, aj európskom pohári. Myslím si, že sa to tak iba zišlo a nehľadal by som za tým nič viac. V minuloročnom play-off sme ukázali, že tam vieme vyhrať. Tento rok, ak k tomu príde, treba ukázať, že tam vieme vyhrávať.“
Pred vami stojí ešte obhajoba slovenského titulu. Budú hráčky po dvoch pohároch motivované aj k tretiemu?
„Myslím, že motivácia je vždy obrovská. Úloha nás trénerov je dostať hráčky z únavy, v ktorej aktuálne sú. Absolvovali majstrovstvá sveta, dvakrát sme sa hrabali z covidu, a to je náročné jednak mentálne, ale aj fyzicky. Ale práve o tom je pôsobenie v úspešných družstvách a kluboch. O tituly sa hrá na konci sezóny práve v takomto stave, keď to bolí. Verím, že na finále budeme pripravení.“
V ceste vám najskôr stojí Stupava. Čo môžete povedať o blížiacej sa semifinálovej sérii, v ktorej ste jasným favoritom?
„Asi toľko, že chceme postúpiť cez dva zápasy. S predstaviteľmi Stupavy sme sa dohodli, že odohráme obe stretnutia v ich hale. Takto budeme mať priestor sa dva týždne pripravovať na finále.“
Koho očakávate, že by sa mal prebiť do finále?
„Očakávam vyrovnanú sériu na tri zápasy. Favoritom je Dunajská Streda, ale Šaľa povzbudená posledným víťazstvom na palubovke Dunajskej Stredy bude chcieť tento úspech zopakovať.“
Už dlhšie je známe, že v Michalovciach nebudete pokračovať. Prečo ste sa takto rozhodli?
„V Michalovciach sa bude prebudovávať káder a to je proces minimálne na dve sezóny. Vzhľadom k tomu, že som dlhšie obdobie bez rodiny, tak toto obdobie bolo pre mňa už neakceptovateľné. Ostávať trebárs len rok, by nemalo význam ani pre jednu stranu. Nastal čas sa vrátiť domov.“
Neboli slová o vašom konci predčasné a nebolo by lepšie, keby boli povedané až po sezóne?
„Nastavujeme profesionálne prostredie a chceme, aby v ňom hráčky a tréneri fungovali. A ak s tou informáciou niekto nevie pracovať, tak do tohto prostredia nepatrí. V športe je normálne, že niekto odíde a niekto príde. Preto mi prišlo prirodzené, že keď túto informáciu malo vedenie klubu, tak som ju oznámil po určitom čase aj hráčkam. Ak sa pohybujeme v profesionálnom prostredí, tak v tom nevidím žiaden problém.“
Viete nám niečo povedať o vašich nástupcoch?
„Helenu poznám osobne od našej spolupráce v Porube. Je to absolútna profesionálka vo všetkom, čo robí. Ako hráčku ju mať v družstve je radosť pre trénera a ako človeka na marketing zase pre športového riaditeľa. Myslím, že je to aj na výstupoch Iuventy v poslednom období aj vidieť. Peťa Kostku poznám taktiež dlhšie obdobie. Pre dvomi rokmi sme spolu jednali o jeho príchode k mládeži, kde ďalším krokom mali byť práve ženy. Nakoniec to bola cesta cez Nové Veselí, ale teším sa z toho, že sa to nakoniec podarilo. Obom som prisľúbil maximálnu podporu a pomoc. Budem sa tešiť, že nadviažu na to pozitívne, čo sa nám v poslednom období v klube podarilo.“
